· patrí ku generácii spisovateľov, ktorá vstupovala do literatúry v 60-tych rokoch a ktorá využívala vo svojich dielachpodnety modernej európskej i svetovej literatúry. Vo svojej rozsiahlej prozaickej tvorbe spočiatku uplatnil prvky existencializmu a tzv. nového románu, neskôr najmä postupy blízke postmoderne a magickému realizmu.
· je autorom mnohých poviedkových súborov, noviel, románov afilmových scenárov
· svoje prvé poviedky uverejňoval v literárnych mesačníkoch Mladá tvorba a Slovenské pohľady. Knižne debutoval novelami Popoludnie na terase a Urob mi more. Ich dej sa odohráva v modernom mestskom prostredí, rozprávajú o žovote a o problémoch mladých ľudí tých čias
· k dielam jeho prvého tvorivého obdobia patria ešte knihy Zdesenie ,Váhy a Putovanie, v ktorých sa inšpiroval podnetmi francúzckeho existencializmu a tzv. nového románu.
· v nasledujúcom tvorivom období sa Peter Karvaš zameral na tematiku detstva, dediny a domova a na žáner poviedky. Vydal niekoľko majstrovských súborov poviedok, v ktorých rozpráva rôzne príbehy zo svojho rodného kraja, z detstva, z minulosti i z prítomnosti: sú to zbierky Menuet, Návrat za sochou, Krvaviny, Až dobehneš psa, Pradeno a Telo v herbári
· dedinskú tematiku stvárnil pomocou moderných výrazových postupov, pričom uplatnil i niektoré prvky postmoderny a magického realizmu
· jeho príbehy sú plné napätia, záhadnosti a tajomstva. Prelína sa v nich realita, výmysel a sen. Autor uplatňuje v týchto poviedkach aj prvky grotesky a paródie.
· podobný charakter ako knihy poviedok má aj autobiografický román Trojúsmevový miláčik
· doperaz najrozsiahlejším a najúspešnejším dielom Petra Jaroša je román Tisícročná včela
· voľným pokračovaním románu Tisícročná včela je román Nemé ucho, hluché oko
· bizarnosť, fantastickosť a mystika prevládajú v zbierke poviedok Parádny výlet.
· k mestskému prostrediu sa autor vrátil v románe Lásky hmat, ktorý je ostrou kritikou meštianstva

Tisícročná včela
Peter Jaroš doteraz najväčší úspech svojím románom Tisícročná včela. Táto rozsiahla rodinná sága má bohatú dejovú líniu. Autor v nej okrem hlavných postáv a postavičiek (skutočných postáv z dejín národa i obyčajných dedinčanov, najčastejšie však ľudí tragikomických, zvláštnych a bizarných).
Dej románu sa odohráva v autorovej rodnej obi Hybe na prelome 19. a 20. stor. (zachytáva približne 3 desaťročia-od roku 1891 do roku 1918). Jaroš predstavuje život ľudí tých čias v tejto podtatranskej obci so všetkými radosťami i strasťami. Do príbehu včlenil aj podrobné dejiny obce počnúc od 12. storočia, informácie o remeslách a spôsobe obživy Hybanov. Román Tisícročná včela je oslavou práce (roľníckej, murárskej, remeselníckej).Práve pracovitosť, vytrvalosť a životaschopnosť-vlastnosti typické aj pre včely-pomohli prežiť slovenskému človeku tisícročie plné krívd a utrpenia. V popredí románu sú osudy troch generácií rodiny Pichandovcov. Martin Pichanda a jeho Ružena mali tri dospievajúce deti-dcéru Kristínu a synov Sama a Valenta. Starý Martin Pichanda bol svojránou osobnosťou (hoci mal iba 51 rokov, všetci ho volali ‘starý’). Bol roľníkom a murárom, za mladi pochodil s partiou murárov celé Rakúsko-Uhorsko. Odlišoval sa od ostatných dedinčanov, jeho záľubou boli mapy a zemepis.Mal doma plno starých máp a kníh, ktoré si rád prezeral, sníval o vzdialených krajinách – o Madagaskare, Zanzibare, Cejlóne, Jáve. V dedine i v murárskej partii bol obľúbeným najmä pre svoje rozprávačské umenie, s akým podával skutočné i vymyslené príbehy ( mnohí ho však považovali za čudáka, deti za ním posmešne pokrikovali „geografia horí!“). Bol láskavý, v jeho dome vládlo porozumenie a dobrá nálada. Rád sa zabavil s priateľmi pri poháriku dobrého vína a pri hudbe, do kostola však nechcel chodiť, čím neustále zarmucoval svoju pobožnú ženu. Často mal rúhačské reči a čítal „rúhačské reči“, čo mu vyčítali pri spoločných posedeniach i farári. Bol aj novátorom, okrem včiel sa zaujímal o ovocinárstvo, skúšal nové postupy a metódy (podľa rád svojho priateľa, starého učiteľa Orfanidesa).