ÚTVAR: nedokončený román, členený na 4 diely
TÉMA: autor cez prostomyseľnosť hlavného hrdinu zobrazil pseudohrdinstvo rakúskych dôstojníkov, nezmyselnosť rakúskeho militarizmu
IDEA: nezmyselnosť vojny
POSTAVY: hlavná postava: Jozef Švejk, vedľajšie postavy: civilný strážnik Breitschneider, krčmár Palivec, poľný kurát Otto Katz, nadporučík Lukáš, sáper Vodička, plukovník Schroder, rozprávač autor
MIESTO DEJA: Rakúsko - Uhorsko
ČAS DEJA: obdobie 1. sv. vojny
JAZYKOVÉ PROSTRIEDKY: hovorový jazyk, slang, žargón

OBSAH:

1. a 2. diel
1. diel – V zázemí, 2. diel – Na fronte
Dej sa začína atentátom na rakúskeho následníka trónu, Františka Ferdinanda d´Este. Hneď ako sa Švejk dozvedel túto správu, vybral sa do krčmy u Kalicha. V ten deň tam bolo akosi mĺkvo. Iba za jedným stolom sedel strážnik Breitschneider, ktorý sa snažil dať do reči s krčmárom, známym hlavne svojím vulgárnym vyjadrovaním. Ten však nemal zjavne záujem a hlavne ako ostatný sa nechcel dostať do väzenia za neuvážené slová o cisárovi alebo jeho rodine. Naopak Švejk sa veselo pustil so strážnikom do rozhovoru, kde spomenul svoje názory na situáciu v Rakúsko – Uhorsku, zamýšľal sa nad vypuknutím vojny s Tureckom, ku ktorému sa pridá Nemecko a napadnú Rakúsko – Uhorsko, ale že je tu aj šanca sa spojiť s Francúzskom, ktoré má zálusk na Nemecko. Za tieto názory ho strážnik obvinil z niekoľkých trestných činov, najmä z velezrady a spolu s krčmárom Palivcom, ktorého obvinil z urážky cisára, keď na jeho otázku, kde je cisárov obraz odpovedal: „Schoval som ho, pretože naň „srali“ muchy“ ich odviedol na policajné riaditeľstvo. Oboch zavreli do cely s ďalšími 6 väzňami, ktorí tu sedeli tiež pre absurdné urážky cisára a jeho rodiny. Po výsluchu, kde sa Švejk bez okolkov k všetkému priznal, ho poslali k trestnému súdu a odtiaľ na psychiatrickú kliniku, aby súdni lekári zistili, v akom štádiu je jeho duševný stav. Na klinike ho skúmali doslova od hlavy – po päty a na otázku, či už bol niekedy skúmaný jeho duševný stav odpovedal, že bol vyhlásený za blbca. Jeho výpoveď však súdnych znalcov rozzúrila, vyhlásili ho za simulanta a opäť poslali na Policajný komisariát v Salmovej ulici. Na riaditeľstve s ním však nechceli mať už nič spoločné, a tak s vyhrážkou, že ak sa tu ešte raz objaví, ho pošlú pred vojenský súd, ho prepustili.