Švejk dostal funkciu obsluhovača telefónu v Lukášovej kancelárii. Hneď ho však čakala ďalšia. Lukášovi padla na predstavení do oka jedna panička. Švejk teda dostal za úlohu dopraviť tejto paničke jeden lístok. Na ceste sa stretol so sáperom Vodičkom, ktorý nenávidel Maďarov, a kde len mohol, vyvolával s nimi konflikty. Švejk sa mu natoľko zapáčil, že sa vybral s ním. Mal však aj o dôvod naviac, keď sa dozvedel, že manžel paničky je Maďar. Vravel: „Ak by robil pánko dáke problémy, ja sa oňho postarám.“ Odovzdanie správy však nedopadlo podľa Lukášových predstáv. List dostal do rúk jej manžel. Ktorý sa veľmi rozzúril a ukľudniť ho musel až sáper Vodička ranou do nosa. Na ulici sa začala veľká bitka, do ktorej sa priplietli aj ďalší Česi. Táto roztržka mala veľkú publicitu a mnohí novinári poukazovali na skutočnosť, že Česi chcú rozpad Rakúsko – Uhorska. Na polícii sa plukovník Schroder dozvedel o lístku, a aby Švejk ochránil seba a hlavne svojho pána, zjedol ho. Nadporučík Lukáš a jeho sluha Švejk sa vrátili k svojím povinnostiam, no onedlho Lukáš dostal rozkaz o odchode do boja. 3. a 4. diel
3. diel – Slávny výprask, 4. diel – Pokračovanie slávneho výprasku
Švejk spolu s nadporučíkom Lukášom odchádza do vojny. Na front ich poslal chamtivý a hlavne rozzúrený plukovník, ktorému Švejk, pre svojho pána, nadporučíka Lukáša, ukradol psa. Celú cestu naprieč Maďarskom Švejk strávil v štábnom vagóne. Už nie však ako sluha nadporučíka Lukáša, ale ako „bataliónsordonanc“, ako spojka roty. Bol povýšený na túto funkciu aj napriek tomu, že každý pokladal Švejka za úplného a neschopného idiota. Ale v podstate to platilo v celej armáde, pretože aj sám Hašek poznamenal, že čím väčší hlupák, tým vyššia funkcia. Dôkazom je aj príhoda, keď veliteľ práporu, hejtman Ságner, vysvetľoval novú metódu kódovania podľa jednej beletristickej knihy, ktorá mala dva diely. Nikto mu však nerozumel, pretože „hejtman“ mal druhý diel knihy a ostatní dôstojníci prvý. Za tým všetkým samozrejme stál Švejk, ktorý z postavenia v novej funkciu prebral na veliteľstve knihy. Nikto ho však nepoučil o tom, čo s nimi má urobiť, a tak druhý diel dal do skladu, aby sa páni dôstojníci zbytočne nenamáhali s toľkými knihami.
Na front išli realisticky zmýšľajúci vojaci, ktorí vedeli čo ich čaká a nemali chuť zomrieť za cisára. Takto zmýšľali aj niektorí poddôstojníci ako nadporučík Lukáš alebo jednoročný dobrovoľník Marek.