Victor Hugo: Chrám Matky Božej v Paríži

Autor, dielo, obdobie: Victor Hugo, Chrám Matky Božej v Paríži, európska romantická literatúra
Životopisné údaje: Zakladateľ,teoretik i praktik fr. romantizmu. Narodil sa ako syngenerála Napoleonovej armády. Zaujímal sa nielen o literatúru(esejista, básnik,prozaik a dramatik),ale aj o politiku, čo vidíme najeho bohatompolitickom živote. Po Februárovej revolúcii sa stal republikánom ľavičiarom, poslancom ústavodarného a zákonodarného zhromaždenia. Patril medzi jedného za najnekompromisnejších odporcov Napoleona III. za čoneskôr musel odísť do Veľkej Británie a Belgickaako do exilu, kdeprežil 18 rokov a neprijal amnestiu. Prvé úspechyzískal v mladosti zabásne uverejňované v populárnych časopisoch, priktorých sa silne držal tradičných klasicistických foriem. Za svojprínos do fr. literatúry bolocenený stružkou Čestnej légie a tým pádombol zaradený medzioficiálnych básnikov Reštaurácie(fr. lit.spoločnosť). Neskôr začal tvoriť ódy a tie sa stali prelomovými voblasti štýlu a formy jeho diel. Hlásil sa v nich k romantizmu a stalsa predstaviteľom novej fr.romantickej školy. Jeho nové diela vyvolalirozbroj medzi staršougeneráciou riadiacou sa klasicistickými zásadamia mladšou, držiacou saideí romantizmu. Drámu využíval na šírenieliberálnych názorov. Po tomako neuspel s drámou Kasteláni začal písať román Chrám Matky božej v Paríži a menšieho románu. Jeho literárna činnosť po vydaní týchto dielna čas ochabla a opäť ju rozvinul až počas jeho exilu, kde napísal svojevrcholné diela( Robotníci mora,Človek, kt. sa smeje...) .

Po návrate ze xilu sa opäť začal venovať politike a až do smrti bol liberálnym demokratom, čo sa silne odrážalov jeho tvorbe, pretože v nej vykreslil najkrajšie fr. human. tradície.Znova sa začal venovať poetickým dielam (hlavne prír. a osob. lyrike). Deň jeho smrti sa stal dňom fr.štátneho smútku. Jeho diela boli veľmizložité, obsahujúce postavy zkontrastných soc. vrstiev, čím sa podobalmoderným lit. tvorcom.Zaslúžil sa o obnovu fr. poézie 19. stor.umeleckými princípmirevolučného romantizmu.

Téma: Život Parížanov z rôznych soc. vrstiev v 15.stor.  Ich vzťahy, pády,krízy,vášeň a láska mnohých tvárí. Na jednej strane sa ničoho neštíti,ale nadruhej strane je schopná obetovať sa pre milovanú osobu.

Idea: Fyzická nepríťažlivosť až ošklivosť nič nehovorí o vnútornej krásečloveka. Často sa stáva, že človek, ktorý pôsobí odpudivo svojímvýzorom nás môže prekvapiť svojou nádhernou dušou a môže byť jedinou osobou, ktorá námpodá pomocnú ruku.

Postavy: - hlavné (kladné): Esmeralda, Quasimodo, Gudula (aj záporná aj kladná)
(záporné): Claude Frollo, Phoebus, (neutrálne): Pierre Gringoire
- vedľajšie: Jehan, Jakub Coppenole, Robert d‘ Estonteville, Florián Barbediem, KrivýŠabliar – Cundrošík, Džali, Diana, Amelotta, Colomba,Berangéra,Alojzia, Ľaliana

Charakteristika hl. postáv: Esmeralda: Krásne 16- ročné dievča pokladané za cigánku. Po narodení bola odcudzená cigánmi svojej matke a jediné čo jej po nej ostalo bola maličká topánočka v zelenom vrecúšku a medailón, ktorý nosila na krku. Mala veľmi dobré srdce. Aby zachránila život neúspešnému chudobnému hercovi Pierrovi Gringoirovivzala si ho za manžela. Zamilovaná bola však do vyhláseného sukničkára kapitána Phoebusa, ktorý ju iba využil a ona to zistila až veľmi neskoro. Radšej sa však nechala obesiť akoby mala byť povoľná arcidiakonovi Frollovi.

Quasimodo:Znetvorený ryšavý hrbatý mrzák, ktorého sa vzdala jeho matka, keď mal 4 roky.Nebola to však jeho biologická mama, pretože ho vymenili parížski cigániza jej krásnu dcéru a tú zjedli. Odniesla ho do Chrámu Matky božej a tam sa ho ujal arcidiakon Frollo, ktorému bol veľmi oddaný rovnako ako svojim zvonom. Tak ako Esmeralda mal dobré srdce, ale kvôli jeho vzhľa dusa ho ľudia báli, odsudzovali ho a vyhlásili ho za kráľa bláznov. Miloval a chránil Esmeraldu, bol jej oddaný až natoľko, že vedľa nej zomrel.
Claude Frollo: Parížsky arcibiskup, vychovávateľ Quasimoda. Pod maskou vyrovnanosti skrývalr ozporuplnú, žiarlivú bytosť, ktorá je kvôli láske k Esmeralde schop názabiť.

Pierre Gringoire: Chudobný básnik a dramatik. Po nevydarenej hre prišiel o všetky peniaze. Chceliho zabiť cigáni, ale Esmeralda si ho vzala za manžela a tým ho zachránila. Svoju záchrankyňu mal úprimne rád, ale ona jeho city nikdyn eopätovala.

Phoebus:Mladý pekný muž, veliteľ kráľovskej stráže. Bol známym parížskym sukničkárom. Aj napriek tomu, že bol zasnúbený s Ľalianou nebránil sa posedeniam v miestnych krčmách s krásnymi dievčatami ako napríklad Esmeralda, ktorás a doňho zamilovala. On ju však chcel len využiť.

Gudula: Esmeraldina pravá matka. Nenávidela cigánov, pretože jej v mladosti ukradli jej krásnu dcérenku, aby ju zjedli a namiesto nej jej podhodili mrzáka Quasimoda. Na konci príbehu zisťuje, že Esmeralda, ktorú nazačiatku prekliala, je jej stratená dcéra a tak sa ju snaží zachrániť, čo sa jej ale nepodarí a ona zomiera.

Kompozícia: 2 diely pričom prvý diel obsahuje 6 kníh a druhý 5 kníh.
Miesto, doba, čas: Parížske štvrte a centrum v 15. stor.Obsah:Dielosa začína 6. januára v roku 1482, oslavou dvoch slávností spojených v jeden deň: sviatku Troch kráľov a Slávnosti bláznov. Ľudia prichádzali do Súdneho paláca, aby si pozreli hrané mystériá, ale najmä kvôli flámskym vyslancom, ktorí sa tam mali predstaviť. Hra potom nikoho nezaujala a všetci sledovali len vyslancov. Po čase sa Parížania začali nudiť a tak sa rozhodli súťažiť o najškaredšiu a najodpornejšiu grimasu.Quasimodo zohavený zvonár z Chrámu Matky božej upútal najviaca tak sastal kráľom bláznov. Dav ľudí ho poobliekal do handier,vyzdvihol vysokonad seba a takto napredoval hlavnými ulicami Paríža. Naraz sa však zjednej uličky vynoril nahnevane vyzerajúci mních a nový,,kráľ bláznov”s ním poslušne odišiel . Po rozpustení sprievodu sa zopár ľudí vrátilo pozrieť si mystérium. Ich tvorca Pierre Gringoirehorel od šťastia. Na námestí však tancovala krásna mladá cigánka Esmeralda so svojou malou kozičkou Džali a tá svojím tancom opäť zaujala divákov viac ako mystérium. Nešťastný Pierre Gringoire, ktorému jeho hra nevyniesla ani halier, sa vracal večer domov prázdnymi parížskymi ulicami, keď zrazu uvidel, akosa čosi hrbaté a obludné za pomoci mnícha pokúša uniesť kričiacu Esmeraldu. Pierre neváhal a bežal jej na pomoc. No Esmeraldin krik privolal aj kráľovskú stráž a tak Frollo, tak sa volal ten mních ušiela Quasimoda stráž zajala. Veliteľ stráží, mladý Phoebus,vysadil Esmeraldu na koňa a odviedol ju preč. Esmeralda zamilovala. Ako tak ďalej blúdil Pierre nočným Parížom ocitol sa na Dvore divov medzi žobravými cigánmi. Ich vodca, Krivý Šabliar - Cundrošík chcel Pierra obesiť.  Podľa starej cigánskej tradície mal však šancu zachrániť sa. Buď musel vybrať bábke ovešanej zvončekmi z vrecka mešec bez toho,aby na bábke čo i len jeden zacengal alebo si ho mala jedna z cigánok vziať za manžela.
Úlohu nesplnil a za muža ho tiež žiadna z cigánskych žien nechcela. Avšak tesne predtým ako mal byť obesený vošla Esmeralda a  povedala, že si ho vezme. Gringoire bol však pre ňu navždy len priateľ. Quasimoda za jeho prečin odsúdili na deň na pranier. Esmeralda mu dala pred očami všetkých ľudí, ktorí sa mrzákovi posmievali napiť a vtedy sado nej Quasimodo zamiloval. V dave prizerajúcich sa stála aj Gudula, žena ktorá nenávidela cigánov a prekliala ju. Obviňovala ju totiž zo zmiznutia svojej dcérky. Esmeraldin záchranca na nádhernú cigánku nezabudol. Dohodol si s ňou večer stretnutie. Keď sa o tom rozprával so svojím priateľom, počul ho aj arcibiskup Claude Frollo, tenktorý sa už raz pokúsil Esmeraldu uniesť a začal Phoeba sledovať. Dobehol ho a povedal mu, nech ho vezme so sebou, aby sa presvedčil, čij e to naozaj Esmeralda s kým sa mal stretnúť. Podnapitý Phoebus skryl Frolla do komory a odišiel po dievčinu. Zamilovane sa rozprávali. No keďsa chceli pobozkať, žiarlivý arcibiskup im to prekazil. Bodol mladého muža nožom do chrbta a v tej chvíli Esmeralda zamdlela. Keď sa prebrala,obvinili ju z vraždy. Strašne ju mučili a. tak sa priznala k vražde, ktorá sa nestala, pretože Phoebus bol živý. Pre neho však bola Esmeralda len zábavkou a preto jej nepomohol. Stráž ju zviazanú odviedla ku chrámu, kde sa mala kajať a potom mala byť obesená. Nikto si nevšimol, že na toto všetko sa zo strechy chrámu pozerá Quasimodo. Vo chvíli, keď sa mal Esmeraldin život skončiť, k nej skĺzol po dlhom lane a uniesol judo chrámu, kde jej nik nemohol ublížiť, pretože bol vyhlásený za azyl. Esmeralda sa s Quasimodom spriatelila. Daroval jej píšťalku, aby homohla kedy koľvek privolať. Raz do jej izby nepozorovane vošiel Frollo. Esmeralda zapískala a Quasimodo jej prišiel pomôcť. Nevediac otom, že je to jeho pán, Frolla napadol a ten potom Quasimoda zbil, ale za Esmeraldou už neprišiel. Zatiaľ chcel Pierre Gringoire Esmeraldu zchrámu zachrániť. Presvedčil tulákov, žobrákov a Esmeraldiných priateľov z Dvora divov, aby mu pomohli. Keď ich Quasimodo zbadal, myslel si, že ju chcú zabiť. Na niektorých z nich zhodil ťažký trám, no oni si z neho spravili baranidlo. Chrám však ubránil. Dnu sa podarilo dostať len Frollovi a Gringoirovi. Frollo dal Esmeralde poslednu šancu rozhodnúť sa: on alebo smrť. Vybrala si smrť. Esmeraldu mala postrážiť Gudula, ktorá ju prekliala.

Vďaka topánke, ktorú Esmeralda nosila vo vrecku nakrku vnej spoznala svoju stratenú dcérku. Gudula chcela dcéru zachrániťa takju schovala. Esmeralda ale zavolala na Phoeba idúceho podoknami,vojaci ju začuli a chytili. Kat držal Esmeraldu avšak sa nemoholzbaviť Guduly, ktorá sa ich pevne držala. Preto zhodil Gudulu z rebríka a tá zomrela. Keď Quasimodo zistil, že Esmeralda zmizla, bol veľmi nešťastný. Všetko prehľadal, ale nikde ju nenašiel. Napadlo ho pozrieťsa zo strechy chrámu na námestie .To už, ale bolo neskoro. Esmeraldu obesili a Frollo, ktorý vedľa neho stál sa tomu len smial. Zronený Quasimodo ho vzlosti zhodil z chrámu a potom zmizol. Phoebus sa oženila Gringoire mal úspech v tragédii. Po dvoch rokoch sav pivnici, kdeu chovávali pozostatky obesencov našli dve čudneprepletené kostry.Kostru obesenej ženy objímala kostra muža. Mužamrzáka s pokrivenou chrbticou, ktorý však celkom určite nebol obesený. Do pivnice prišiel zomrieť.

Pekné vety:„Priateľstvo to je ako byť si bratom a sestrou, dve duše, ktoré sadotýkajú, ale nesplynú, dva prsty jednej ruky“ „Láska to je ako dvebytosti, ktoré sú bytosťou jednou. Muž a žena, ktorí splynuli v anjela.To je nebo.“ „Phoebus, to všetko je tvoje, len ma miluj! My cigánkypotrebujeme iba vzduch a lásku.“ „Pohľad na teba je strašnejší akopohľad na Boha.“ „Jednooký je oveľa nedokonalejší ako slepý, vie, čo muchýba.“ Osobný čitateľský postoj:Tentozložitý príbeh nádherne vykresľuje slepotu vidiacich. Na jednejstraneje plný intríg a nenávisti a na druhej strane cez všetky tietointrigy,klamstvá a podvody preteká priezračný pramienok nádhernej aúprimnejlásky ohyzdného Quasimoda ku krásnej Esmeralde. Ukazuje akoveľmi dokážebyť človek zmietaný svojimi vášňami, ale rovnako aj akoveľmi človek,ktorý nikdy nepocítil lásku dokáže milovať. Táto kniha je obrazom nás samých, takých akými naozaj sme. Niekedy navonok krásni,ale vo vnútri ryšaví hrbáči s krivými nohami....