Niečo o autorovi:
Ján Lenčo sa narodil 23. októbra 1933 v Žiline. Po skončení štúdia na FFUK (slovenčina a dejepis) pracoval ako redaktor, stredoškolský učiteľ, referent a správca kina. Do literárneho diania vstúpil už ako vysokoškolák publikovaním literárnych kritík a recenzií. Debutoval zbierkou krátkych próz Cesta na morské dno. Podobné smerovanie má Nepokoj v minútach, z neskoršej tvorby Pravidlá a výnimky a Nebezpečná Šeherezáda. Parodická próza Didaktická kronika rodu Hohenzollernovcov je sarkastickým obrazom bezuzdnej moci. Otázky neľudskosti, neslobody a vedomej krivdy sú témami knihy dvoch noviel Ďaleká a blízka i poviedkovej knihy Pomsta zo záhrobia, v ktorej uplatnil prvky sci-fi. Tieto postupy použil aj v zbierke Socha z Venuše. Problémy jednoduchého človeka v dejinách a jeho možnosti, „poľudšťovanie“ historických a mytologických postáv, rozvinul v historickom románe Egypťanka Nitokris, v zbierke poviedok Hviezdne okamihy, v dobrodružnom románe o Daidalovi a Ikarovi Čarodejník z Atén, v románe inšpirovanom eposom o argonautoch Zlaté rúno, v zbierke poviedok Kleopatrin milenec, v románe inšpirovanom Homérovým eposom Odyseus, bronz a krv a v románe zo starovekej Sparty Žena medzi kráľmi. Román zo stredoškolského prostredia Rozpamätávanie je „tématizáciou bezprostredných skúseností“. Vyznačuje sa netradičným prístupom k téme, mozaikovitou mnohožánrovou kompozíciou. Nadväzuje naň román Roky v kine Úsmev. Lenčo je tiež autorom dvoch súborov prerozprávaných rozprávok.


Rozpamätávanie:
Začína sa konferencia. Konferencia je nuda. Začína sa nuda. Ján Kameník, odchádzajúci profesor dejepisu a slovenského jazyka po dva a pol roku učenia v škole z nej odchádza. Práve sa začína jeho posledná klasifikačná porada – koncoročná pre školský rok 1969/70. On, takisto ako ďalších jeho viac ako 30 kolegov, však nepovažuje čas strávený na konferencii za najzábavnejší. Všetci do jedného sa veľmi nudia. Každý sa snaží nejako uniknúť; telom sa nedá, tak aspoň dušou. Ján Kameník tiež. Uvedomuje si, že je to jeho posledná konferencia, jeho posledný „priamy“ kontakt s kolegami. A tak si nudu skráti rôznymi hrami. Najprv vpustí divú sviňu do zborovne a zabáva sa na tom, čo tam dokázala. Keď tú vyvedú von, ocitá sa na nudistickej pláži spolu so svojimi kolegami. Nakoniec dospeje k rozhodnutiu, že bude zrakom chodiť po zborovni a žmýkať špongiu spomienok.