Keď nakoniec prišla, Klen ho pochválil a dal mu ďalšie cenné rady, ako má učiť, pričom mnohé z nich dodnes úspešne využíva.
Klen, keďže bol známy svojou schopnosťou urobiť z každej školy to, čo sa nikomu inému nepodarí, posielali ho vždy na tie najhoršie školy so slovami „Kam pošleme Klena, tam máme po starosti.“
Krásne prejavy boli ďalšou črtou zástupcu Michala Klena. Neraz ľudí dojal k slzám; Jano spomína najmä na jeho reč na svadbe dvoch slepých ľudí – ženích bol jeho vlastný brat. Keby mladomanželia zrazu začali vidieť, ako prvé by videli slzy šťastia na tvárach prítomných.
Ako tridsaťsedemročný sa Klen oženil – s mladou profesorkou Irenou Tarabovou, ktorá sa v mnohom podobala Michalovi. Po svadbe prišli na svet dve deti. Ešte raz sa však dozvedeli, že budú mať prírastok do rodiny. Avšak aj tohto dieťaťa sa ujali s takou istou láskou ako vtedy. Aj keď kočík tlačil už sivovlasý Klen.
Klenovým obrovským snom bolo dostať sa do Grécka a Ríma. Doteraz sa mu to nepodarilo, hoci už dvakrát bol veľmi blízko. Týždeň pred odchodom do Talianska vláda zrušila platnosť všetkých výjazdových doložiek, a tak Klen chtiac-nechtiac musel zostať doma. Tak si začal vybavovať výlet do Grécka. Všetko prebehlo v poriadku, od výpisu z registra trestov až po odporúčanie od zamestnávateľa. Týždne plynuli, termín zájazdu sa blížil, a Klen bol každým dňom vzrušenejší. Chcel využiť každú minútku v Aténach a modlil sa aby nepršalo. Týždeň pred zájazdom nečakane prišlo z ministerstva nariadenie o evidencii všetkých zahraničných zájazdov, pričom bolo vždy treba požiadať o osobitné povolenie. Klen sa znepokojil, Kameník ho upokojoval, že to je len ďalšia byrokratická formalita a radil mu ani tam nepísať. Klen tam však napísal. Dva dni pred odchodom cestovná kancelária zrušila všetky zájazdy kratšie ako štrnásť dní. Michal Klen zas nikam nešiel.. nakoniec prišiel aj zamietavý list z ministerstva. Jediné, z čoho si Klen robil problémy, že čo by sa bolo stalo, keby bol odišiel a až potom by prišiel list z ministerstva...
Ďalšia spomienka na Klena bola o jeho mladosti a vtedajšom učení. Medzi svojimi žiačkami bol veľmi obľúbený a dostával množstvo anonymných zaľúbených listov (on ich však aj tak všetky rozoznal podľa rukopisu). Jedno dievča za ním prišlo, a povedalo, že ak sa s ňou neožení, spácha samovraždu. Klen, keďže mal nezaopatrených súrodencov, neprijal ponuku. Dievčina sa otrávila kyselinou soľnou. Ak by ju boli lekári zachránili, sľúbil jej rodičom, že si ju zoberie. Zomrela. Najkrajší veniec na hrobe bol od Michala...


Môj názor na knihu:
Hoci je to kniha stará viac ako dvadsať rokov, je to veľmi pútavé a zaujímavé čítanie. Dá sa z nej dozvedieť mnoho vecí o profesoroch či učení, ktoré nám študentom zostávajú zahalené.