Peter Zvon Tanec nad plačom

Táto veselohra sa odohráva v starom kaštieli. V knižnici visia obrazy. Z týchto obrazov zostúpia Gróf Richard, Grófka Anna, Gróf Alfréd (syn) a markíza Silvia, Barnabáš - sluha Richardov.
Bavia sa o tom ako bolo vtedy(pred 300 rokmi) a ako je teraz. Dokonca uzavrú stávku. Vyslovujú niektoré názory:
Gróf Alfréd: Markíza vzácna, človek ako človek. Prečo len to hľadať, čo v ňom sa neskrýva? Ľudia sa najmä vyznačujú tým, že sú až dokonale neľudskí.
Gród Richard: je ľudským nešťastím, človeka tragédiou, že jeden neúspech mu celý život druhom a úspech len v šťastí priateľom.
Grófka Anna: Bo ten, kto o múdrosti hovorí, sám myslí si, že múdry, a v tom je clá jeho nemúdrosť.
Na zámku sa koná maškarný bál. Richard, Alfréd, Barnabáš a Silvia zostúpia z obrazov a odvíja sa kopec humorných situácií o zisťovaní ich pôvodu. Domáci si myslia, že sú zlodeji, blázni. Kráľova dcéra Adela je unesená ich správaním.
Silvia: A stvoril dielo jediné iba z týchto chýb, aby mal všetko zlé na jednej postati: A vzácni páni, muža stvoril.
Je lepšie bolesti ho azda ušetriť. A v múdrosti tej veľkej z toho dobrého, ó, vzácni páni, ženu stvoril.
A riekol žene Boh: Buď mužom útechou. Muž buď len vtedy bez tých vlastností, keď osud sovje dá žene do ruky.
Inšpektor Trdlík a tajomní k Pysk - dve postvy, ktoré sa k sebe hodia - obidvaja sú blbci. Barnabáš - podceňovaný, nevedel hovoriť, lebo ho nepustili k slovu.
Rytier Gejza: Hrdina že som? Blázon ba idiot! Lebo keď po smrti som raz tak navštívil komnatu princeznej - už pravda ako duch - našiel som strigu tú so sluhom v posteli. A pre tú ženu ach, ja somár, našiel smrť. Nech vraví Barnabáš! Ten hlúpy predsa dosť!
Barnabáš: Netrpia ľudia, netrpia pre nič, len pre ľudí, človek len pre vlastné šťastie človeka nevidí. Boh všetkým ľuďom dal oči a každý srdce má, pre svetlo nevidia, pre lásku neľúbia. Boh všetkým ľuďom dal dušu, čo nesmrteľná je, pre život odvrhli život, diabol im kraľuje.
- všetci sa smejú okrem Silvie
Ach, páni, páni, ach, páni, prebuďte svedomie, keď vy môžete byť ľuďmi, prečo by ja som nie? Ach, páni, páni, ach, páni srdcia si vezmite, do rán Ukrižovaného viac klincov nebite.
Barnabáš stojí ešte v prostriedku, tvár má ostro osvetlenú, je starý, veľmi starý a plače. Alfréd so Silviou v popredí tancujú manuet.