I.
Uprostred hory, uprostred lesa stojí malá chalúpka. Z chalúpky je vidieť každý kút kraja, príchod dobrých aj zlých hostí. Keď zbadá nepriateľov, zrazu je pripravená na obranu aj na útok. Chalúpka je skromná. Na severnej strane od chalúpky stojí strmá veža ktorá ju ochraňuje pred nepriateľmi. Okolo chalúpky sú stromy- smrek, jedľa, sosna...husto naukladané vedľa seba. Poskytujú chalúpke najväčšiu ochranu.
Po smrti starca hájnika chalúpku opravili. Les im poskytoval dostatok materiálu, aby im práca išla rýchlo. Podlahu urobili pevnú, k dverám postavili pár schodov. Napravo od chalupy je malá záhradka, v ktorej kvitne napr. fiala, cyprus, nechtík. Za záhradkou tečie potôčik. V lese sa ozýva žblnkot potoka, vánok vetra, štebotanie vtáctva.....inak je tam úplne ticho. K chalúpke vedie cesta, je skrytá, bez svetla,ukazovadla, mena...

II.
Starý Čajka sa zobudil zavčas rána. Starec mal okolo 80 rokov. Vybral si krpce, remeň, obvyklý kožuštek a obliekol sa. Vzal si líščiu kapsu, do ktorej si napchal veci a pušku- nazýval ju svojou ženou odkedy ovdovel. Kapsu hodil na plece a vyšiel z domu. Nebo bolo bez mrakov, lúče slnka mu hladili tvár, ovial ho horský chlad. Vybral sa cez les. Došiel na poľanu. Cesta bola ťažká, chcel si odpočinúť. Sadol si na peň a oprel sa o strom. Ústa mal otvorené, oči vypadnuté a na čele mal pot. Pri sebe mal pohodenú valašku a pušku. Ľavú ruku mal v kožúšku a pravá mu visela na zemi, držal v nej fajku. Prišli k nemu valasi: kričali naňho, triasli s ním, fŕkali naňho vodu s prameňa...,ale bol už mŕtvy. Valasi ho doniesli do chalupy.
Po hájnikovi Čajke na svete ostal len jeho jediný syn Michal. Michal sa rozhodol, že už nebude chodiť kade tade po službách. No po roku zistil, že takto to nepôjde, že musí začať pracovať. Uvažoval a nakoniec sa rozhodol, že opäť začne chodiť po službách. Pán polesný, u ktorého Michal pracoval z toho nebol nadšený. Bolo mu zaťažko prepustiť najlepšieho čeľadníka. No mal dobré srdce a k tomu mu pribalil aj odporučený list.

Michal neotáľal. Vzal si sviatočné šaty, upravila sa a šiel. Pri nikom sa nezastavoval. Len keď pri jednom dome prechádzal, spomalil krok. Nenápadne sa pozrel do okna, no nič nezazrel. Bolo poludnie. Michal sa ocitol pred jednou dedinou. Pred bránou si zotrel pot, oprášil prach a vyfúkal teplo. Vybral sa dnu. Vošiel do kaštieľa. Pokiaľ ho vpustili dnu, musel ešte dlho čakať. Michal konečne dostal povolenie. Už sa chystal za pánom, no vtom mu do cesty vstúpil sluha- Michal si myslel, že je to pán lebo bol pekne oblečený. Michal mu povedal, že nesie list. Zaklopal na dvere. Pomaly ich otvoril a vošiel dnu. Ostal stáť ako obarený. Nevedel sa vynadívať na tú krásnu miestnosť ( opis siene).Poobzeral si každučkú časť izby. V sieni čosi zašumelo a Michal sa spamätal. Vo veľkom kresle sedel pán a čítal noviny. Pán sa ho pýtal ako sa dostal dnu a čo od neho chce. Michal mu povedal, že jeho otec zomrel a že by chcel pokračovať v jeho práci. Michal mu podal odporučenie. Pán poznal Michalovho otca, považoval ho za čestného a verného sluhu. Poslal Michala so svojím sluhom do úradu.

III.
Michal bol veľmi šťastný, že dostal túto prácu. Vybral sa z kaštieľa späť domov. Uvedomoval si, čo ho čaká. Uvažoval nad tým všetkým.. Hnal sa domov akoby ho ktosi naháňal. Prišiel do dediny keď sa už schyľovalo k večeru. Ustlal si dnu v ešte neopravenej chalúpke, akoby sa bál, že o ňu príde. Konečne chalúpku úplne dostavali. Michal si ju zariadil zvnútra. Bol spokojný. Keď ešte slúžil u horára, spoznal sa s jednou dievčinou. Býva v dome spolu s rodičmi, ktorí ju chránia ako oko v hlave. Už po prvom stretnutí vedeli, že chcú byť spolu. Táto dievčina bola bohatá. Mala veľa pytačov, ale všetkých odmietala. Rodičia už strácali trpezlivosť. Ona ľúbila len Michala. Michal musel ísť na vojnu. Čas sa im krátil veľmi pomaly. Michal sa neodvážil popýtať jej rodičov o roku. Nechcel aby bola chudobná tak ako on. No dnes už môže svoju Hanku požiadať o ruku- má prácu, má kde bývať...
Michal bol dvakrát pýtať Hanku o ruku. Nakoniec sa mu to podarilo. Mnohí mu závideli, šírili sa rôzne klebety. Na jar sa vzali. Svadba trvala tri dni, tri dni sa veselili, tancovali, pili a jedli. V nedeľu po svadbe zas prišli Hanka a Michal za rodičmi. Hankin otec sa nakoniec zmieril so zaťom a obom poprial veľa šťastia. Takisto aj krstný im poprial všetko dobré. Keď všetci dopili a dojedli, pobrali sa domov.

IV.
Svet si myslí že ku šťastiu treba prepych, skvost, nádheru, hluk, rozkoš....no to nie je pravda. Mladí Čajakovci sú šťastní. Michal trošku horu zanedbával- neskôr chodil a skôr sa vracal. Hanka ho vždy chodila vyprevádzať až na kraj lesa a keď ho počula prichádzať, vždy mu behala naproti. Rozprávali sa, žartovali..akoby nad dverami mali nápis: Tu láska má svoj príbytok!

V.
V jednu svätú nedeľu sa Čajakovci vybrali do kostola do neďalekej dediny. Hanka sa pekne vyobliekala a už sa vybrali na cestu. Počas cesty bolo ticho. Michalovi sa zdalo že je Hanka akási smutná. Tak sa jej na to spýtal. Hanka mu vyrozprávala svoj zlý sen: prenasledovala ju obluda, ktorá ju chcela zvaliť do priepasti, no vtom prišiel Michal, chcel do obludy vystreliť- no nešlo, tak sa s ňou začal biť a vtedy spadol aj s obludou do priepasti. Hankina mama mala tiež takýto sen a muž jej zakrátko zomrel. Hanka sa o Michala veľmi bojí. No Michal ju presvedčil že to bol len sen a Hanka sa trochu upokojila. No zrazu bola opäť veselá, skackala po ceste. Keď vošli do kostola, všetky ženy si začali šuškať. Hanka sa nevedela vynadívať na ten krásny kostol( opis kostola). Usadili sa. Hanke sa vtom opäť vynoril ten zlý sen, rozplakala sa a začala sa modliť. Mama ju pohladila a vymazala z pamäti ten sen. Po kostole šli domov.