Pavol Országh Hviezdoslav: Hájnikova žena

I.
Uprostred hory, uprostred lesa stojí malá chalúpka. Z chalúpky je vidieť každý kút kraja, príchod dobrých aj zlých hostí. Keď zbadá nepriateľov, zrazu je pripravená na obranu aj na útok. Chalúpka je skromná. Na severnej strane od chalúpky stojí strmá veža ktorá ju ochraňuje pred nepriateľmi. Okolo chalúpky sú stromy- smrek, jedľa, sosna...husto naukladané vedľa seba. Poskytujú chalúpke najväčšiu ochranu.
Po smrti starca hájnika chalúpku opravili. Les im poskytoval dostatok materiálu, aby im práca išla rýchlo. Podlahu urobili pevnú, k dverám postavili pár schodov. Napravo od chalupy je malá záhradka, v ktorej kvitne napr. fiala, cyprus, nechtík. Za záhradkou tečie potôčik. V lese sa ozýva žblnkot potoka, vánok vetra, štebotanie vtáctva.....inak je tam úplne ticho. K chalúpke vedie cesta, je skrytá, bez svetla,ukazovadla, mena...

II.
Starý Čajka sa zobudil zavčas rána. Starec mal okolo 80 rokov. Vybral si krpce, remeň, obvyklý kožuštek a obliekol sa. Vzal si líščiu kapsu, do ktorej si napchal veci a pušku- nazýval ju svojou ženou odkedy ovdovel. Kapsu hodil na plece a vyšiel z domu. Nebo bolo bez mrakov, lúče slnka mu hladili tvár, ovial ho horský chlad. Vybral sa cez les. Došiel na poľanu. Cesta bola ťažká, chcel si odpočinúť. Sadol si na peň a oprel sa o strom. Ústa mal otvorené, oči vypadnuté a na čele mal pot. Pri sebe mal pohodenú valašku a pušku. Ľavú ruku mal v kožúšku a pravá mu visela na zemi, držal v nej fajku. Prišli k nemu valasi: kričali naňho, triasli s ním, fŕkali naňho vodu s prameňa...,ale bol už mŕtvy. Valasi ho doniesli do chalupy.
Po hájnikovi Čajke na svete ostal len jeho jediný syn Michal. Michal sa rozhodol, že už nebude chodiť kade tade po službách. No po roku zistil, že takto to nepôjde, že musí začať pracovať. Uvažoval a nakoniec sa rozhodol, že opäť začne chodiť po službách. Pán polesný, u ktorého Michal pracoval z toho nebol nadšený. Bolo mu zaťažko prepustiť najlepšieho čeľadníka. No mal dobré srdce a k tomu mu pribalil aj odporučený list.

Michal neotáľal. Vzal si sviatočné šaty, upravila sa a šiel. Pri nikom sa nezastavoval. Len keď pri jednom dome prechádzal, spomalil krok. Nenápadne sa pozrel do okna, no nič nezazrel. Bolo poludnie. Michal sa ocitol pred jednou dedinou. Pred bránou si zotrel pot, oprášil prach a vyfúkal teplo. Vybral sa dnu. Vošiel do kaštieľa. Pokiaľ ho vpustili dnu, musel ešte dlho čakať. Michal konečne dostal povolenie. Už sa chystal za pánom, no vtom mu do cesty vstúpil sluha- Michal si myslel, že je to pán lebo bol pekne oblečený. Michal mu povedal, že nesie list. Zaklopal na dvere. Pomaly ich otvoril a vošiel dnu. Ostal stáť ako obarený. Nevedel sa vynadívať na tú krásnu miestnosť ( opis siene).Poobzeral si každučkú časť izby. V sieni čosi zašumelo a Michal sa spamätal. Vo veľkom kresle sedel pán a čítal noviny. Pán sa ho pýtal ako sa dostal dnu a čo od neho chce. Michal mu povedal, že jeho otec zomrel a že by chcel pokračovať v jeho práci. Michal mu podal odporučenie. Pán poznal Michalovho otca, považoval ho za čestného a verného sluhu. Poslal Michala so svojím sluhom do úradu.

III.
Michal bol veľmi šťastný, že dostal túto prácu. Vybral sa z kaštieľa späť domov. Uvedomoval si, čo ho čaká. Uvažoval nad tým všetkým.. Hnal sa domov akoby ho ktosi naháňal. Prišiel do dediny keď sa už schyľovalo k večeru. Ustlal si dnu v ešte neopravenej chalúpke, akoby sa bál, že o ňu príde. Konečne chalúpku úplne dostavali. Michal si ju zariadil zvnútra. Bol spokojný. Keď ešte slúžil u horára, spoznal sa s jednou dievčinou. Býva v dome spolu s rodičmi, ktorí ju chránia ako oko v hlave. Už po prvom stretnutí vedeli, že chcú byť spolu. Táto dievčina bola bohatá. Mala veľa pytačov, ale všetkých odmietala. Rodičia už strácali trpezlivosť. Ona ľúbila len Michala. Michal musel ísť na vojnu. Čas sa im krátil veľmi pomaly. Michal sa neodvážil popýtať jej rodičov o roku. Nechcel aby bola chudobná tak ako on. No dnes už môže svoju Hanku požiadať o ruku- má prácu, má kde bývať...
Michal bol dvakrát pýtať Hanku o ruku. Nakoniec sa mu to podarilo. Mnohí mu závideli, šírili sa rôzne klebety. Na jar sa vzali. Svadba trvala tri dni, tri dni sa veselili, tancovali, pili a jedli. V nedeľu po svadbe zas prišli Hanka a Michal za rodičmi. Hankin otec sa nakoniec zmieril so zaťom a obom poprial veľa šťastia. Takisto aj krstný im poprial všetko dobré. Keď všetci dopili a dojedli, pobrali sa domov.

IV.
Svet si myslí že ku šťastiu treba prepych, skvost, nádheru, hluk, rozkoš....no to nie je pravda. Mladí Čajakovci sú šťastní. Michal trošku horu zanedbával- neskôr chodil a skôr sa vracal. Hanka ho vždy chodila vyprevádzať až na kraj lesa a keď ho počula prichádzať, vždy mu behala naproti. Rozprávali sa, žartovali..akoby nad dverami mali nápis: Tu láska má svoj príbytok!

V.
V jednu svätú nedeľu sa Čajakovci vybrali do kostola do neďalekej dediny. Hanka sa pekne vyobliekala a už sa vybrali na cestu. Počas cesty bolo ticho. Michalovi sa zdalo že je Hanka akási smutná. Tak sa jej na to spýtal. Hanka mu vyrozprávala svoj zlý sen: prenasledovala ju obluda, ktorá ju chcela zvaliť do priepasti, no vtom prišiel Michal, chcel do obludy vystreliť- no nešlo, tak sa s ňou začal biť a vtedy spadol aj s obludou do priepasti. Hankina mama mala tiež takýto sen a muž jej zakrátko zomrel. Hanka sa o Michala veľmi bojí. No Michal ju presvedčil že to bol len sen a Hanka sa trochu upokojila. No zrazu bola opäť veselá, skackala po ceste. Keď vošli do kostola, všetky ženy si začali šuškať. Hanka sa nevedela vynadívať na ten krásny kostol( opis kostola). Usadili sa. Hanke sa vtom opäť vynoril ten zlý sen, rozplakala sa a začala sa modliť. Mama ju pohladila a vymazala z pamäti ten sen. Po kostole šli domov.
VI.
Spievajú pesničku o láske.

VII.
Veľkú časť venuje básnik úvahám o zlobe a márnosti sveta. Obviňuje pánov z ľahostajnosti k jednoduchému ľudu, z nezáujmu o život prostých ľudí. Nie sú takí hlúpi, za akých ich pokladajú, nemajú však možnosť rozvíjať svoje schopnosti. Bohatých nikdy nezaujímal život chudoby a nikdy neboli ochotní pomôcť. Skôr naopak. Michal je v lese, kde robotníci rúbu stromy. Dáva na nich dobrý pozor. S jedným Janom sa aj pobil, lebo ho neposlúchal. Michalovi je ľúto že rúbu tento les.
V jeden deň sa Michal opäť vybral za rubačmi. Vonku bola búrka, vietor fúkal. Hanka ho presviedčala aby ostal doma, ale Michal sa nenechal presvedčiť. Vysvetlil jej, že sa nemá čoho báť. Tak išiel. Hanka ostala sama doma. Musela upratať, navariť, o dieťa sa postarať, zvieratá nakŕmiť. Deň sa vyjasnil, Michal mal pravdu. Hanka sa tomu veľmi potešila. Vybrala sa prať ku potoku. Keď prala, zrazu sa z lesa vynorili dvaja muži na koňoch. Prvý bol pekne oblečený mal tmavé vlasy a fúzy...bol to Artuš Villáni. Hneď za ním pomalšie cválal jeho sluha Jano. Boli na poľovačke ale žiadnu zver nenašli. Sluha mu povedal, že to preto, lebo tu je zlý hájnik. Pán sa pýtal na meno hájnika a šli pred Michalov dom. Hanka v tom čase doprala s šla ku domu. Keď zbadala dvoch jazdcov, veľmi sa zľakla. Chcela sa schovať, ale nebolo kde. Keď ju Artuš zbadal, prihovoril sa jej. Ona mu povedala, že je hájnikova žena. On nevedel uveriť, že taká mladá a už má muža. Vypytoval sa jej ako sa im darí, či im nič nechýba. Hanka povedala, že sa majú dobre a že im nič nechýba.

Artuš ju požiadal o krčah vody. Hanka mu ho doniesla. No zdalo sa, že sa len pretvaruje, že pije, aby mohol dlhšie byť v jej prítomnosti. Po dlhej chvíli jej podal džbán, poďakoval a štipol ju za líce. Hanka sa odtiahla a smelo mu povedala, že nie je žiadna pobehlica, má muža. Artuš sa jej vypytoval, či sa naňho hnevá, že nič neurobil. Hanka mu povedala, že sa nehnevá a že by už mali ísť. Artuš chcel aby mu odtrhla zo svojej záhradky nechtík na znak zmierenia. Hanka mu ho odtrhla a podala. Artuš sa ponúkol, že môže Michalovi niečo odkázať, ak by Hanka chcela. Hanka mu povedala svoj odkaz a rozlúčili sa. Hanke odľahlo, keď už zašli do hory a nebolo ich vidieť. Keď vylievala zvyšnú vodu z krčahu zbadala zlaté peniaze. Nechápala skadiaľ sa tu vzali. Najprv si myslela, že ich Artuš stratil. No nevracal sa po ne. Nevedela čo s nimi má urobiť. Zozbierala peniaze do krčahu a hodila ho do potoka. Myslela si, že jej ich schválne nechal. Večer sa Michal vrátil domov unavený a hladný. Hanka mu varila večeru. Vypytovala sa ho na tých dvoch mužov, ale on jej iba odvrkával.

VIII.
Maliniarky
Čas plynie. Hanka je sama doma, zasa upratuje alebo varí. Okolo chalupy je ticho, keď sa tu zrazu objavia dve malé deti- Janko a Ondrej. Ústa aj ruky majú zababrané od malín. Zašli k potoku. Chvíľu sa zabávali až skončili pred Hankinou chalupou obdivujúc parohy čo viseli nad dverami. Vtom vyšla Hanka z pitvora. Pýtala sa detí, kde boli a či boli sami. Janko bol hladný, tak im obom natrela chlieb s maslom. Keď obaja dojedli, vyprevadila ich a ukázala i cestu domov. No po chvíli deti utekali naspäť ku chalupe. Za nimi cvála na koni Artuš. Hanka bola znepokojená, prečo zasa prišiel. Zastal pred chalupou. Hanka mu povedala, že Michal nie je doma ale on neprišiel za ním ale za ňou. Vykričala mu, že ju len do hanby privedie a o muža pripraví. Povedala mu, čo urobila s tými peniazmi čo jej nechal, vošla do chalupy a treskla dverami. Artuš zliezol z koňa a priviazal ho o konár. Vybral sa za Hankou do chalupy. Lenže dvere boli zamknuté. Búchal, kričal, nazeral do okna no nikto mu neotvoril. Čakal tam hodinu a potom sa pobral naspäť domov. Keď prišiel Michal domov, čudoval sa že je konár na javore polámaný. Pýtal sa Hanky a ona mu povedala, že to bol vietor.

IX.
POĽOVNÍCKE
Autor opisuje krásy jesene. Na Podvršie došiel odkaz od pána Artuša nech na ďalší deň nikto nepracuje, lebo sa chystá na lov. Hájnici mali pripraviť svoje revíre a zabezpečiť aby pán čosi ulovil. Lov sa začal. Pán Artuš nemal šťastie v love a nič neulovil. V jeho revíry niekto zastrelil srnca. Všetci poľovníci sa zbehli dokopy. Hájnik Habáň povedal Artušovi, že tá zver je otlčená. Artuš sa spýtal, kto je tu hájnik. Michal sa prihlásil. Artuš sa pýtal, kto skolil toho jeleňa. Michal sa zasa prihlásil. Pán ho za to nepochválil. Všetci okrem Michala pokračovali v love. Úlovky už boli oveľa lepšie a hojnejšie. Pán Artuš potľapkal svoju korisť a tým sa lov skončil. Pripravili oheň a už len jedli, pili a zabávali sa. Len Michal sedel pri ohni ticho. Habáň sa mu zrazu prihovoril a nechápal prečo sa naňho Michal hnevá. Habáň si zrazu spomenul, že dnes je Michala, vykríkol to a zrazu začali Michalovi všetci gratulovať. Zrazu sa pred nimi zjavil jeleň. Artuš prikázal Michalovi, aby ho skolil. Artuš niekam odišiel.
Hanka bola medzitým v chalúpke. Šila a vôbec sa jej nedarilo. Nič sa jej v ten deň, ktorý trval ako týždeň, nedarilo. To preto, lebo sa ráno pohádala s Michalom. Ona sa oňho veľmi bojí a on sa vysmieva. Artuš sa blížil ku chalupe. Dookola ju poobzeral a keď nikoho nevidel, vošiel dnu. Hanka bola vystrašená keď ho zbadala v izbe. Nedal jej pokoj, súperili až ho prebodla. Keď prišiel Michal domov, zbadal Artuša ležať v kaluži krvi. Hanka bola vystrašená. Vy rozprávala mu čo sa stalo. Michal ju pochopil a prinútil ju, aby súhlasila so všetkým čo vykoná a nikomu nepovie pravdu. Hanka v tom zmätku prisahala. Zakrátko prišli poľovníci a rozchýrili, že pán sa stratil. Michal išiel za nimi a povedal im, že Artuš obťažoval jeho ženu, tak ho zabil. Až vtedy Hanka pochopila, načo Michalovi prisahala. Všetci boli veľmi prekvapení. Polesný ho chcel zatknúť ale Michal povedal, že to urobí sám. Na druhý deň sa udal.
X.
Michal sa dostal do väzenia. Hanka odišla ku rodičom. Bála sa čo na to povedia. V dedine sa nerozprávalo o ničom inom ako o tom čo sa stalo. Hanka unavená dorazila ku rodičom. Mama ju vrelo privítala, počula, čo sa stalo. Skryla ju pred otcom do komory. Keď otec prišiel domov, bol veľmi nahnevaný. Dozvedel sa, čo „urobil“ Michal. Nechce ho už ani vidieť. Otec bol každým dňom zúrivejší. Hanka mala veľmi zlé svedomie. Otec sa veľmi nahneval, keď k ním domov prišlo súdne pozvanie. Otec Hanke vykrikoval, že on vždy vedel, že Michal nie je pre ňu. Hanka sa ho zastávala. Otec ju chcel kvôli tomu vyhodiť z domu ale mama ju pred ním zachránila. Už aj mama začala bedákať, že ju za Michal vydala. Hanka bola bledá a utrápená. Hankina mama zomrela. Otec od vtedy chodil po dome ako mátoha, Hanka ako bez duše. Raz k nej otec prehovoril. Povedal jej, že ona a Michal môžu za smrť jej matky, nech sa modlí. Hanka odišla z domu. Ponevierala sa kade-tade. Raz ju videli pred kostolom ako sa modlí, raz ju chlapi našli v zime v hore. Mrzla. Vraj potratila rozum.

XI.
Prišiel deň súdu. Do miestnosti vošli najprv sudcovia. V súdnej sieni bolo úplné ticho. Predseda dal predvolať obvineného. Ozbrojený drábi priniesli Michala v okovách a posadili ho na zvyčajné miesto. Začalo sa vypočúvanie. Predseda si vzal slovo ako prvý. Objasnil všetkým, že v ten daný deň sa našlo mŕtve telo pána Artuša Villániho v Michalovej chalupe. Dokázalo sa, že pán bol zabitý násilím. Predseda vyzval Michala, aby povedal pravdu kto zabil Artuša Villániho. Predseda chcel vedieť dôvod prečo ho zabil. Bol to úmysel?
Michal vyrozprával celý príbeh. No predseda mu do toho skočil. Povedal mu, že svedkovia ho videli pri tele zúriť namiesto toho, aby ľutoval, čo urobil. V dome sa našli aj pohodené zlaté prstene, ale z toho Michala neobvinili. Lebo ak by ich ukradol, tak by boli určite niekde skryté a neležali by len tak niekde pohodené. Predseda pokračoval. Majú vraj dvoch svedkov, ktorí Michala videli v tom čase v Kýčeri. Michal to poprel, museli sa pomýliť. Predseda sa spýtal na Hanku. No Michal pohotovo reagoval, že Hanka by ani kura nezabila nieto ešte živého človeka. Z Hanky spadlo podozrenie. Žalobca vyhlásil, že Michal by si zaslúžil smrť. Vtom prehovoril obhajca. Najprv obhajoval Michala, ale potom prehlásil, že sa mu nezdá, že ho zabil Michal. Aj keď priznal vinu, zdá sa mu, že to nespravil. Vtom sa vo dverách siene zjavila Hanka. Bola pometená. Hodila sa Michalovi okolo krku. A na celú sieň vykríkla, že to ona zabila pána Artuša. Potom vybehla preč. Michala nedali naspäť do väzenia.

XII.
Hanka ...........

XIII.
Michal veľmi trpel kvôli Hane. V jednu noc ušiel z domu. Zachránil starého pána Villániho pre tým, aby spadol s kočom v noci do priepasti. Pán sa mu chcel odvďačiť peniazmi, ale Michal chcel len aby jemu i Hane odpustil. Odpustil im.

XIV.
Pieseň hviezd

XV.
Všetko je opäť po starom. Hanka a Michal bývajú v chalúpke. Michal robí hájnika, Hanka sa stará o domácnosť a už aj o ich synčeka Janka.