Niko si mysli, že Paško nemá žiadne právo rozprávať sa s ním takým spôsobom ako sa rozprával. Snaží sa ho zastrašiť, no Paško sa ho nebojí a nebojácne mu oponuje, pretože vie, že len vďaka nemu a mozoľoch ostatných težakov sa
Niko môže mať dobre:
,, A ja že sa vás mám báť, hospodáru? Ja? Vyžeňte ma zo svojej zeme, z ktorej vás kŕmim, tučím mojimi mozoľmi- vyžeňte, beztoho bude prekliata, tŕnie a bodľačie bude rásť na nej! Vyžeňte, zatvorte, ožobráčte- a ja sa nebojím...“36
Bol veľmi spätý so svojou pracou a bolo mu veľmi ťažko rozlúčiť sa so svojou rodinou a prácou na poli. Aj tu môžeme vidieť silu jeho lásky. Bol ochotný vzdať sa všetkých týchto vecí, aby si mohol získať Katicinu priazeň.
Mate ho vystihol ako človeka spôsobného, šanovlivého a dobrého robotníka. Jeho si predstavoval ako ideálneho manžela pre svoju dcéru, ktorý si ju bude vážiť a starať sa o ňu.
Keď sa vrátil z mesta, každý si ho všímal, pretože bol úspešný a bolo len otázkou času, kým si nahonobí dostatok majetku, aby si mohol kúpiť vlastné vinice a stať sa jedným z najvýznamnejších težakov v meste. Mohol spyšnieť a vybrať si niektorú z ostatných težackých dievčat no on si zachoval vernosť a chcel jedine Katicu.
Nebol zlomyseľný ani ironický a Katici nikdy nezazlieval, že bola zasnúbená s Nikom. keď ho Katica v závale zlosti, ktorú cítila k Nikovi začala urážať, nezdržal sa a vykričal jej, že on v ich láske nesklamal:

,, Ty mne hovoriť! Moja láska je pevná- nič ju nemohlo podvrátiť; ani mamona, ani sláva. Tys‘ ju zavrhla pre bohatstvo, a teraz ju zavrhuješ z pýchy; lebo nechceš uznať, žes‘ blúdila. Vtedy si ma nechcela, lebo som ti bol prinízky- teraz ma nechceš, lebo som statočnejší.“ 37
Nakoniec, keď privolila, že si ho zoberie, všetko jej odpustil a zobral si ju za ženu.

Zandome
Zandome je mladý úspešný statkár, najlepší Nikov priateľ. Spolu vyrastali a zažili nejedno záletnícke dobrodružstvo. Zatiaľ čo Niko väčšinu týchto skúseností ľutuje a už by ich viac neurobil, Zandome je v tejto záležitosti jeho pravý opak a v jeho osobe sa odzrkadľuje nevypočítateľný Don Juan, hoci je už ženatý a má dve deti:
,, Život nám podáva najviac tŕnie: prečo by neodtrhol i kvietok, keď sa mi nadhodí?“ 38
Jedine posvätné hranice pre neho sú hranice triedy -nechce ich prekročiť, ale nechce ani to , aby ich prekračovali iní. Nikovi sa priznáva, že hoci vo veciach lásky je nepredpojatý, Katicu by si nevzal za ženu.
,,Krásavíc nájdeš hŕbu i medzi našimi, len otvoriť oči. Katica ti nepristane.“39
Jedným z dôvodom pre jeho postoj ku Katici je, že je z težackej vrstvy a z vlastných skúsenosti vie, že je príliš veľa rozdielov medzi težakmi a sedliakmi, ktoré by po čase priniesli množstvo problémov do ich vzťahu.

,,Chcel som len poukázať, že jestvujú isté rozdiely, priehrady, ktoré neslobodno prekročiť, ak nechceš byť potrestaný. Za priehradou ti je druhé ovzdušie, druhý mrav, druhé pochopy, druhé náhľady a môžem temer povedať, druhá viera a náboženstvo...“ 40
Taktiež sa snaží Nikovi poradiť, aby sa do svadby príliš nehrnul a ženil sa len vtedy, keď si bude úplné istý, že jeho nevesta je tá pravá, s ktorou chce prežiť zbytok svojho života. Ako odstrašujúci príklad mu dáva vlastný život. Oženil sa rýchlo s jedným pekným sedliackym dievčaťom, ktoré ho očarilo svojou krásou a zručnosťou v domácnosti. Avšak čoskoro po svadbe zistil, že sú veľmi odlišní a manželstvo sa mu stalo trestom.
Je ústupčivý a zmierlivý, trpezlivý čo sa hlavne odzrkadľovalo na vzťahu s jeho ženou, hoci to ich vzťah nezlepšilo.
O tom, že bol skutočným Nikovym priateľom svedčí aj fakt, že pomohol Paškovi dostať dobrú pracú a umožniť mu tak zaujať Katicu, keď sa rozišla s Nikom. Toto všetko spravil bez žiadnych vedľajších zámerov a sám sa tešil z Nikovho šťastia s Doricou.
Na rozdiel od Nika začínal skoro z ničoho. V najťažšom období mu pomohla šora Anzula a odvtedy jeho obchod len prosperoval a z roka na rok bol výnosnejší. Pomáhala mu pri tom jeho vynaliezavosť a sčasti aj skúsenosti, ktoré postupne získaval.

,, Dosiahol mnoho, čo sa sám nenazdával: a to všetko usilovnosťou, príčinlivosťou, a to sa vie, šťastím, ktoré ho sprevádza pri každom podniku.“ 41
Je to človek veľmi praktický, materialista a v značnej miere egoista, ktorý sa nestaral o blaho druhých ľudí, ale len o seba. Práve pre tento dôvod sa na rozdiel od Nika nesnaží zmeniť postavenie težakov v spoločnosti, lebo si uvedomuje, že len vďaka težakom sa má dobre a že zmeny by jemu a jeho obchodu nepomohli. Nedovoláva sa ani kresťanstva ani dobročinnosti, jeho princípom je výpočet a vypočítavosť:
,,Slovám neverím a oduševňovať sa neviem. Ale verím číslicam ....‘‘42.
Keď sa snaží Nikovi vysvetliť svoje plány so spoločným obchodom vo vinárskom odvetví, do svojich plánov zapája aj težakov, ktorým by, ak by bol obchod úspešný, pomohol zlepšiť ich životné podmienky.

Dorica Zorkovićová
Je dcérou šora Iliju a Boniny Zorkovićovcov. Od malička bola Nikovou kamarátkou a už dávno sa Anzula rozhodla, že Dorica bude vhodnou manželkou pre Nika. Preto ju ako malé dievča zavreli do kláštora, v ktorom sa mala naučiť dobrému správaniu, vedomostiam a tradíciám, čo by jej mohlo neskôr pomôcť stať sa vhodnou Nikovou manželkou.
Bola veľmi pekná, hoci sa so svojou krásou nemohla porovnávať s Katicou. Mala však vlastnosti, ktoré Katici chýbali a to všetko prispelo k tomu, že ju Niko začal ľúbiť. Katicu prevyšovala v mnohých veciach. Bola inteligentná, vzdelaná, pôsobila nenútené a prirodzene.
Nika veľmi milovala a trápila sa, že sa zasnúbil s Katicou. Nebola schopná jej ho prebrať a vždy sa snažila k nej správať priateľsky. Jej charakternosť sa prejavila aj v momentoch ,keď Katica vstúpila do miestnosti, kde práve mali slávnostný obed. Uvoľnila jej svoje miesto pri Nikovi a hoci bola Katica len težacké dievča, ktoré sa jej donedávna zdravilo ako jednej zo šor, obsluhovala ju bez najmenšej hanby či rozpakov.
V jej vzťahu s Nikom bola trpezlivá až sa nakoniec dočkala vytúženého šťastia s ním.