Tvorba
Celá jeho tvorba je poznačená bezprostredným záujmom o ľud. V jeho tvorbe od začiatku chyba ,,nacionálny pátos‘‘, a predsa jeho dielo ma vďaka realistickému stvárneniu prostredia a najmä postav, národný charakter. Literárne začiatky -Jasenovské obdobie

Prvé prace, pochádzajú z čias jasenovského učiteľovania. Jeho prvá próza poviedka Na hradskej ceste vyšla v roku 1882 v Národných novinách. V tejto poviedke sa stretávame s ľudovou postavou cestára a jeho vtipnej ženy, ktorá odučila muža žiarlivosti. Na namáhavej práci zobrazuje ťažké sociálne podmienky, chudobu a pracovitosť slovenského ľudu.
Jozef Škultéty i S.V. Vajanský ju prijali veľmi priaznivo. Postrehli, že do slovenskej literatúry vstúpil nadaný spisovateľ, ktorý do nej vniesol obraz života prostého slovenského človeka.
V druhej poviedke Čas tratí- čas platí zobrazuje podobnú problematiku ako Hviezdoslav v Ežovi Vlkolinskom. Ide v nej o ľúbostnú zápletku medzi zemanom Paľkom Žrebnickým a sedliackou Žofkou Machnatých a o intrigy, prostredníctvom ktorých sa riešia.

Dedinské zvyky a obyčaje tvoria rámec poviedok Na jarmok, Na Ondreja, Hody , Dedinsky jarmok. Rieši v nich vzťah jednotlivca k dedinskému kolektívu alebo spoločenský vzťah k zvykoslovnej tradícii a vôbec k archaickému spôsobu gazdovského života
Kukučínove poviedky, kresby, črty si hneď získali obľubu ľudového čitateľa. To i preto, že autor sa v nich stotožnil s cítením a videním ľudu, že umeleckú tvorbu adresovanú ľudovému čitateľovi zbavil didaktickosti a moralizátorstva , že vedel pochopiť život ľudu znútra ,vedel čitateľovi objaviť krásu a poéziu v jeho živote a svoje práce často ladil do príťažlivej humornej podoby.
Charakteristické znaky Kukučínovej tvorby čiže humoristické rozprávanie nachádzame až od poviedky Rysavá jalovica(1885). Je to obrázok zo života dvoch susedov, krpčiara Adama Krta a jeho kmotra Adama Trnku, ktorí sa po spoločnom obchode s Trnkovou jalovicou po dvoch rokoch hádok uzmierili. Obchod išli zapiť spolu do krčmy a vtedy sa jalovica stratila( Trnkova žena ju zobrala domov). Smutný Krt sa boji ísť domov, a tak radšej ide na zárobky. Jeho žena nakoniec nájde jalovicu u susedov a Krt sa vracia domov aj s peniazmi, ktoré zarobil a sľubuje žene, že už nikdy nebude piť. Autor touto humoristickou poviedkou kritizuje alkoholizmus a nachádza harmonické riešenie.

V tomto období vzniká i celý rad ďalších poviedok. V próze Z teplého hniezda(1885) zachytáva rozlúčky Maťka Rafikovie s rodným domovom. Východiskom pre napísanie tejto poviedky, ako aj prózy Do školy(1893), bola jeho osobná skúsenosť. V oboch poviedkach spisovateľ zobrazuje charakteristické prostredie a svoje skúsenosti( odchod najmladšieho z roľníckej rodiny ,,do sveta‘‘). Zachyteniu spoločenskej problematiky sa venuje v prózach O Michale a Neprebudený. V prvej autor rozprava príbeh dedinského kraviara Jana Pecúchovie a jeho pracovné i ľúbostné ťažkosti. V druhej Neprebudený zachytáva tragický príbeh duševne zaostalého dedinského husiara Ondraša Machuľu, ktorý sa stal obeťou vybájenej lásky k peknej gazdovskej dievčine Zuzke Bežanovie, ktorá si z neho robila iba zábavu a nahovorila mu, že sa za neho vydá. Vzťah bol na srandu nielen celej dedine ale aj samotnej Zuzke. Tragickosť jeho ľúbostnej drámy bol v tom ,že nevedel pochopiť ,prečo ho Zuzka nemôže ľúbiť. Zostal mu len akýsi temný pocit krivdy. Sprevádzal ho aj na svadbe Zuzky s Janom Dúbravovie, počas ktorej nečakane vypukne požiar a Ondráš pri záchrane Bežanovie husí hynie v plameňoch. V Ondrášovi zobrazil Kukučín s hlbokým ľudským porozumením typ vyrastajúci z najbiednejších sociálnych vrstiev. Takmer ani v jednej Kukučínovej poviedke nedosahuje tragickosť takú intenzitu ako v tejto poviedke.
Tvorba z pražského obdobia(1885-1893):

Hoci sa Martin Kukučín v čase vysokoškolských štúdii intenzívne zaoberal prípravou na budúce lekárske povolanie, predsa len veľa pozornosti venoval literárnej tvorbe, ktorá ho v dotyku s novým spoločenským prostredím, s novými ideovými, spoločensko -politickými a filozoficko- etickými prúdmi v európskom živote a myslení, v európskej, ale aj českej literatúre nútila nanovo sa vyrovnávať s ponímaním národného života, znovu preverovať ideovo nosné plochy tvorivého i myšlienkového úsilia .V pražskom období si spisovateľ ujasňoval vlastnú umeleckú i životnú koncepciu, ktorá sa odrazila jednak v jeho literárnoteoretických názoroch vyslovovaných v slovenskom spolku Detvan( istý čas bol aj jeho funkcionárom),jednak v jeho epických prácach vznikajúcich v tomto období. Kukučínove prózy iba ojedinele stvárňujú politické motívy, národnostný útlak, čo súviselo s vedomím, že maďarizačná politika nemôže rozrušiť pevne ľudové základy. Zato kriticky bol postoj M. Kukučina k mimoľudovým vrstvám v národnom organizme. Jeho črta Na stanici je nielen paródiou na sentimentálnu literatúru, ale aj satirou na zemianstvo. Na rozdiel od Vajanského i Šoltésovej bol Kukučín presvedčený o duchovnom i hmotnom úpadku zemianstva a o jeho neschopnosti stať sa vedúcou silou národa, národného života. V poviedke Keď báčik z Chochoľova umrie predstavuje jedného takéhoto príslušníka zemianstva- Aduša Domanického z Domaníc. Pán Aduš nemá už nijaký majetok a svoju záchranu vidí iba v blízkej smrti príbuzného báčika z Chochoľova. Oproti Adušovi stojí postava priekupníka Ondreja Trávu, ktorý bezohladne zhŕňa majetok. Konfrontáciou dvoch protikladných spoločenských typov, upadajúceho zemana Aduša a životaschopného kupca -špekulanta Ondreja, zachytil základne tendencie spoločenského vývinu svojej doby.