Rozvinutejší typ Ondreja Trávu nachádzame v postave starého Sýkoru z novely Dies irae(Dni hnevu). Spisovateľ v nej nastolil závažný problém doby: peniaze sa stávajú rozhodujúcim faktorom v živote rozvíjajúcej sa buržoáznej spoločnosti a v rozhodujúcej miere ovplyvňujú ľudské myslenie a konanie . Starého Sýkoru menia na úžerníka -netvora, nepoznajúceho nijaké ľudské city. Cez túto postavu spisovateľ odsúdil javy, ktoré prinášal na slovenskú dedinu kapitalizmus .Dej poviedky je vsadený do historického pozadia cholerovej epidémie. Poviedka sa konci harmonickým záverom, umožňujúcim spisovateľovi uplatniť mravné hľadisko.
O materiálnej podmienenosti citových a rodinných vzťahov vydáva svedectvo aj poviedka Koniec a začiatok. Umelecky dokonalejší a jednoznačne satirickejší obraz vytvoril Kukučín v próze Na podkoníckom bále, zobrazujúcej ,,poľovačku na ženícha‘‘. V centre stojí rodina Votickovcov, ktorej sa podarilo získať pre dcéru Margitu starého mládenca -boháča Kremeňa. Kukučín odhaľuje, ako v malomestskej spoločnosti nerozhodujú citové vzťahy, ale majetok, postavenie.
V centre spisovateľovej pozornosti zostavala napriek všetkej tematickej rozvrstvenosti- slovenská dedina. V ďalších poviedkach Mišo, Zo stupňa na stupeň, Zakáša, darmo je stvárňuje anekdotické príbehy, alebo myšlienky o potrebe vzájomného porozumenia a súžitia ľudí. V štylistických postupoch často využíva princíp nedorozumenia, zámeny, napríklad v črte Tri roje cez deň alebo v poviedke Pozor na čižmy, kde zámena kopyta ma tragikomické dôsledky pre skupáňa gazdu Miška.
Autor počas pražských štúdii musel v sebe prekonávať smútok za rodným miestom -slovenskou dedinou, čo sa prejavilo aj v jeho dielach, do ktorých čoraz viac prenikali prvky clivých spomienok a reflexii. V prózach akéhosi ,,rekapitulačného charakteru‘‘ vystupuje spisovateľ ako rozprávač alebo ako jedna z konajúcich postáv. Patria sem diela Na obecnom salaši, Pred skúškou, Vianočné oblátky, Veľkou lyžicou, Úvod k vakáciam, Keď bol Matej malý a iné.

Najvýznamnejšou prácou zo študentského cyklu je novela Mladé letá, v ktorej spomína na vlastné študentské roky v Revúcej. V nej Kukučín vytvoril svieži poeticky obraz študentského života. Prudký konflikt medzi študentmi revúckeho gymnázia, oktavánom Miškom Jahodom a septimánom Ferkom Putorisom, ktorý vzplanul pre krásnu učiteľovu Elenu Zvarinovú, tvorí základ novely. Miško je krásavec, dobrý žiak, ale namyslený a pritom založený racionálne, rozumovo zavažujúci aj citové vzťahy. Ferko je skromnejší, v citových prejavoch prostejší a opravdivejší. Na tomto charakterovom kontraste, doplnenom o lyrické zobrazenie dospievajúcej Eleny a komickú figúru rozmaznaného Petrika Zvarinu, Eleninho brata, podarilo sa autorovi vytvoriť jedinečný, neopakovateľný obraz mladosti, hýriacej citovými vzruchmi a zápasmi. Obaja sokovia svoje zámery zastierajú priazňou či nepriazňou voči Eleninmu mladšiemu bratovi, čo vyvoláva nedorozumenia a v rozprávaní dáva zaznieť humoristickému podtextu, a to aj v ,,najtragickejších‘‘ okamihoch( Ferkov útek po roztržke s Miškom). Ľúbostné vzplanutie oboch priateľov sa ukáže čoskoro beznádejné, no zostava im vďačná spomienka na sen mladosti a prvú lásku. Cez naznačený citový konflikt nastoluje spisovateľ aj širší spoločenský problém, a to otázku vzťahu inteligencie k ľudu. Motivické obohatenie jeho tvorby predstavujú prózy čerpajúce námet z pražského veľkomestského života. Poviedky s touto tematikou nazval sám autor ,,malými črtami z veľkého mesta‘‘. V centre rozprávania často stoji autor. Napríklad v Zápiskoch zo smutného domu kronikársko -analyticky spracúva tragicky príbeh pražskej rodiny, u ktorej býval a sám ho zažil. Autobiografické momenty sú aj v próze Zo študentských časov, zobrazujúcej život slovenských vysokoškolákov v Prahe koncom minulého storočia.

Tvorba z bračských čias (1894-1907)
Pri zobrazovaní života na Brači akoby bol spisovateľ v skoncentrovanej podobe znovu prekonal vnútorné vývinové problémy svojej tvorby. Zjavuje sa tu motív slobodného rozhodovania sa človeka, čo zrejme súviselo s Kukučínovým osamostatnením sa. Tak Peter Kočič stojí pred dilemou lásky a možnosťou sklamania v kresbe Svadba. Slobodne rozhodovanie mu narobí mnoho trampôt. Lyrické prírodné scény, poznačené clivotou za rodným krajom, nachádzame v črte Štedrý deň. Z poviedkovej tvorby je najpozoruhodnejšia poviedka Mišo II. Je to vtipný obrázok, umožňujúci nám nazrieť do spisovateľovho života za bračských čias. Vytvoril v ňom podarenú figúrku svojho pomocníka Lešeho, ktorý ho prevážal na mulici za pacientmi, pričom si rád vypil, uisťujúc vždy, že je triezvy. V poviedke sa autor zamýšľa nad otázkou ľudského šťastia, povinnosťou a sebaobetovaním.

V rokoch 1903-1904 vychádzal v časopise Slovenské pohľady román Dom v stráni.
Cestopisné prózy:
Z ciest, čo vykonal Kukučín za pobytu v Dalmácii, vznikli jeho Cestopisne črty s podtitulom V Dalmácii a na Čiernej Hore a Rijeka-Rohic- Záhreb. Zachytáva v nich ucelený obraz prostredia i ľudí, s ktorými sa stretol a porovnáva ich so Slovenskom. Roku 1907 odišiel Kukučín s manželkou do Južnej Ameriky. Z ciest po americkom kontinente sa zrodil rozsiahly trojzväzkový cestopis Prechádzky po Patagónii. Znova tu zobrazuje prostredie, ľudí a porovnáva ich so Slovenskom. Pri návrate do oslobodenej vlasti precestoval Francúzsko a zážitky zapísal v cestopise Dojmy z Francúzska.

Poprevratové prózy:
Popri jednotlivých krátkych prózach i publicistických článkoch vytvoril Kukučín v dvadsiatych rokoch aj veľký päťzväzkový román Mať volá(1926-1927) Toto dielo má kľúčový význam pre pochopenie spisovateľovej životnej filozofie a jeho názorov. V diele ich najčastejšie tlmočí chorvátsky vysťahovalec Simeon Katovič. V románe sa zamýšľa nad príčinami vysťahovalectva ,nad zmyslom peňazí, pričom obrat k lepším časom spája s mravnou obrodou ľudských vzťahov. Celým románom preniká silná túžba po domove.