Mate bol taký nahnevaný, že po prvý krát v živote sa opovážil otvorene vystúpiť proti pánom. Vinu za celú situáciu kladie na plecia Nika a hlavne šory Anzuly, ktorú obviňuje zo zlej výchovy.
,,Kto nám má predchodiť dobrým príkladom, nás nízkych, ktorí sa prpleme v čiernej zemi od svitu do mraku, aby sme nezhynuli od hladu a aby si naši hospodári mohli hovieť v pohodlí? Oni majú svietiť nám, ktorí nemáme kedy pozdvihnúť oči k výšinám.... A čo vidíme? Práve z ich domov vychodí hniloba, smrad a skaza a šíri sa do našich tichých chalúp, do našich čistých rodín. Dieťa odrástlo bez bázne božej; nemá nad sebou pána, ani hospodára. Každá chúťka musí byť splnená, nič sa mu nemôže odoprieť. Treba ich pustiť- nech špinia, šliapu česť, prznia, trhajú sväté zväzky!“23
Aj tu môžeme vidieť, že hoci si Mate uvedomoval, že len vďaka ľuďom ako je on sa páni môžu mať dobre, nebúri sa proti spoločenskej rozvrstvenosti, ba práve naopak schvaľuje ju, len sa mu nepáči, že pánsky chlapci ako Niko sa zahrávajú s prostými dievčatami. Napokon, keď sa trošku upokojil, Anzula sa mu zaručila za synove konanie a spoločne sa napokon dohodli, že im v ich vzťahu nebudú prekážať a tým im poskytnú príležitosť uvedomiť si nereálnosť ich vzťahu.
Cely život zasvätil práci na poli a vo viniciach a aj keď bol na mori, nemohol tam vydržať, pretože ho táto práca nenapĺňala tak ako práca na poli a vo viniciach. V nej vidí zmysel svojho života a bez nej by mu život pripadal prázdny a bezvýznamný:

,, Za Matem vtiahla do izby vôňa viníc a hory, zeme, v ktorej sa prehrabuje i bude sa prehrabávať až do smrti.‘‘24
Ani sa nenazdal ako, začalo ho počas oberačky pobolievať v boku. Premáhal sa, pretože vo viniciach bolo ešte veľa roboty. Keď však bolo všetko hotové Mate cítil, že to bola jeho posledná oberačka. Preto sa išiel prejsť po celom svojom majetku, zhodnotil svoju celoživotnú prácu a až potom ,keď videl aj posledný kúsok svojej zeme poddal sa liečiť . Nakoniec vysvitlo, že ma rakovinu a bolo len otázkou času kedy zomrie. Mate sa smrti nebojí.
Počas choroby ho navštívilo mnoho ľudí, medzi ktorými bola aj šora Anzula. Prišla za ním, aby mu ponúkla peniaze ako odškodnenie pre Katicu. Mate hrdo odmieta, no nakoniec po uvážení peniaze prijíma a lúči sa s ňou. Pred smrťou chce Mate ešte doriešiť nedoriešené problémy a napraviť čo sa ešte dalo. Dohovoril Katici, že jej láska s Nikom bola už od začiatku nezmyslom a aby sa nepriečila Paškovej ponuke vziať si ho za muža. Nikovi požehnal v jeho vzťahu s Doricou. Celý svoj majetok odkázal synovi Ivanovi, pretože nechcel aby sa po jeho smrti rozdelil na menšie časti.
Mate si uvedomuje, že umiera bez nástupcu a nasledovníka, ktorý by jeho tradíciu a jeho názor udržiaval čo i len vo vlastnej rodine. Ešte menej vyhliadok je, že by jeho patriarchálny názor niekto udržiaval v spoločnosti. Šora Anzula si pri Mateho smrteľnej posteli uvedomuje, že dom Mateho Beraca je:
,, Skutočne jediný dom zo sedliackych..., jediný dom, čo poznám, ktorý vie, že má gazdu a hlavu. “25
Teda jediný patriarchálny dom. A pravé tento jediný , patriarcha „ umiera prakticky bez nasledovníka.
Mate sa pred smrťou zamýšľa nad zmyslom života.
,,Mysleli by sme, že život trvá, kým nastane smrť: a ja si myslím, že my začíname umierať ešte vtedy, keď chodíme po svete zdraví a čerství. Nádej za nádejou ťa opúšťa, žiadosti hynú a pomíňajú, na čom si si v mladosti zakladal, v starobe o to nestojíš. “ 26

Šora Anzula
Šora Anzula, vlastným menom Angeolina, pochádzala z významnej šľachtickej rodiny, ktorá však trpela nedostatkom peňazí. Aj pre tento problém sa veľmi mladá vydala za bohatého a úspešného kapetana Luku Dubčića. Mala ho veľmi rada. Kapetan Luka ju zahrnul všetkým čo len chcela a ona mu na oplátku bola obetavou a vernou manželkou. Spolu mali jedného syna Nika. Po pár rokoch však Luka zomrel a ona sa ešte vždy mladá a atraktívna stala vdovou. Mala potom ešte mnoho ponúk na vydaj, no ona zasvätila celý zvyšok života zveľaďovaniu majetku a výchove syna.
V meste zastávala post najvýznamnejšej šory. Bola veľmi prísna k težakom a služobníctvu a aj napriek tomu bola medzi nimi veľmi obľúbená:
,, Šora Anzula nie je osihotená v našom meste, bárs sa všetko pred ňou trasie. Nieto veru nikoho, kto by ju nenávidel: naopak, každý si ju ctí a váži!“ 27
Šora Anzula je pracovitá, energická, veľmi múdra a inteligentná žena čosi po štyridsiatke. Každý deň dávala pozor na prácu nielen okolo svojho statku, ale mala na starosť aj záležitosti pol mesta. Nikdy neodmietla pomoc ľuďom, ktorý ju potrebovali. Bola skúsená nielen v poľnohospodárstve, ale vyznala sa aj v liečení chorých ľudí.