referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Romain Rolland: Peter a Lucia
Dátum pridania: 14.06.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: pepoo
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 381
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 7.9
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 13m 10s
Pomalé čítanie: 19m 45s
 
Romain Rolland bol profesorom na Sorbonne v Paríži. Autora ovplyvnilo v napísaní tejto novely obdobie po prvej svetovej vojne v ktorej sa aktívne zapojil ako vojak.

Dielo je psychologická novela.
Stručný obsah:
Novela zachytáva krátky vzťah študenta Petra a amatérskej maliarky Lucie. Dej trvá od stredy večera 30. januára do Veľkého piatku 28.marca 1918. Všade no vôkol týchto mladých ľudí zúri neľútostná vojna. „Vojna pred štyrmi rokmi k nim zavítala. Zaľahla ťarchou na jeho mladosť.“ Po náhodnom stretnutí v parížskom metre sa do seba zaľúbia. Ich láska sa čoraz prehlbuje pri každom stretnutí, lebo vedia že, Peter bude musieť o šesť mesiacov nastúpiť na odvod do armády. „Petra povolali j vojsku s jeho spolužiakmi, osemnásť ročnými deťmi. O pol roka bude vlasť potrebovať jeho telo. Vojna si ho vyžadovala. Už len pol roka mu zostáva.“ Vo Veľkonočnom týždni ich láska vrcholí, keď sa majú zasnúbiť. Na Veľký piatok v Chráme Svätého Geraisa. Počas zásnub v chráme padne jedna z bômb na strechu chrámu a stĺpy pochovajú dvoch mladých ľudí Petra a Luciu spolu s ich láskou. „ A v tom sa zrazu na nich zrútil mohutný pilier.“

Vojna všetko zmení, nič nieje také ako bolo predtým. Hrdina novely Peter Aubier má 18 rokov. Žije v celkom dobre situovanej meštianskej rodine. Rodičia sú dobrosrdeční, poriadní ľudia, ale nikdy sa neopovážili myslieť samostatne. Otec myslí, že jeho konanie riadi istý zmysel pre spravodlivosť. Ale jeho svedomie sa nikdy nevrhalo, proti vláde, je poslušným nástrojom moci proti každému prejavu slobody. Rovnako Petrova matka je dobrou kresťankou. Jedným dychom odriekava svoje modlitby a prosí, aby nebesá zoslali smrť na vojakov, na deti nepriateľa!
„A obidvaja, otec i matka, zbožňovali svoje deti, ako praví Francúzi mali k nim len skutočnú a hlbokú lásku, boli by pre ne priniesli každú obeť a aby sa nijako nelíšili od ostatných, bez váhania by ich obetovali. Komu? Neznámemu bohu. Za všetkých čias Abrahám viedol Izáka na popravu. A jeho slávne šialenstvo podnes ostáva príkladom úbohému ľudstvu.“

Peter je však osamelý. Jeho o šesť rokov starší brat narukoval a on sa nemá komu zveriť. Zachvacuje ho hnus a hrôza. O pol roka má aj on odísť na frontu. Nechce na nič myslieť, najradšej by sa ponoril a „neuzrel viac krutý deň.“ „... pred týmito nezmyslami prírody plodivej a ničivej – onej prasnice, zožierajúcej svoje mladé.“ Odvracia sa od vojny, necíti nijakú spojitosť s predchádzajúcimi generáciami, nezdieľa ich vášne, nádeje, nenávisti. Neverí, že zabíjať môže mať aj zmyslel. „Nič nie je trpieť, nič nie je umierať, ak vidíte zmysel toho všetkého. Obeť je slastná, ak chápete, prečo ste obetovaní. Lež akože môže dorastajúci mladík chápať svet a jeho rozbroje?“
Plný tiesnivých myšlienok a pocitov stretol neznáme dievča. Snáď to bol dotyk ruky, alebo spoločný osud mladých ľudí, ktorý ho zbavil jeho „načo“ a „prečo“.
Lucia sa živila kopírovaním obrazov majstrov v galérii a maľovaním portrétov na objednávku. Petrovi je čudné, že maľuje pre peniaze. Vôbec ho nenapadlo, že si tak môže zarábať. Jej obrazy nie sú veľmi vydarené, ale ľudia ich kupujú. Peter nechápal, prečo to robí, prečo musí človek robiť vo svojom živote ústupky. Luciina odpoveď je prostá. Robí to preto, aby vyžila. Denne treba jesť, obliekať sa, platiť. „Život je ustavičné platenie“. Okrem toho, že chce prežiť, ľúbi život a chcela by aspoň trochu šťastia. „- Je to azda priveľa, čo žiadam...? Často mi hovorí, že je to sebecké; a ja sama si niekedy hovorím: „Na čo má vlastne človek právo...?“ Keď tak vôkol seba vidím toľko biedy, toľko útrap, človek sa naozaj neodvažuje dožadovať niečoho... No moje srdce jednak sa dožaduje a volá: „Áno, mám právo, mám právo na trochu, na byľku šťastia...“ Povedzte mi celkom úprimne: Je to sebecké? Myslíte, že je to zlé?“

Hoci inak, ale aj Lucia sa cítila pred zoznámením s Petrom, osamelá. Žila sama s matkou, otec jej zomrel a matkina rodina neopustila svojej dcére sobáš s nevhodným partnerom. Teraz si Luciina matka našla ešte aj priateľa. Lucia si myslí, že starí rodičia nie sú zlí, ale ich márnomyseľnosť bola urazená a oni nevedia odpustiť. Mama ju má tiež rada, ale inak ako predtým.
Peter opäť cíti tu úbohosť a pustatinu v srdciach meštiakov. Dáva im za zodpovednosť rozpútanie vojnového besnenia.
Napriek všetkému zlému, čo Petra a Luciu stretlo, sú spolu spokojní, našli sa, majú sa a treba si to užiť. „- Ale tá chvíľa tak uteká, - riekol Peter. – Držme ju...pevne.“ „Jediná vec je na svete istá. Prítomnosť. Naša prítomnosť. Vrhnime do nej bez dlhého uvažovania celý svoj údel nekonečnej večnosti!“
Už štyri roky zúrila vojna. Brala si všetko, „menej než nič jej nestačí.“ Mladým ľuďom, takmer deťom - ako sú Peter a Lucia vojna vzala ideál mladosti. Stratili ilúzie a trpia. Pokiaľ sa nespoznali, nezdávali sa, že sú so svojím utrpením sami a že niet na svete nikoho, komu by sa mohli zdôveriť, že niet budúcnosti. A zrazu sa všetko zmenilo. Bola to láska, ktorá dala zmysel ich životu.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Zdroje: Bibliografia: Rolland, Romain. Peter a Lucia. Bratislava: Tatran, 1984
Podobné referáty
Romain Rolland: Peter a Lucia SOŠ 2.9174 928 slov
Romain Rolland: Peter a lucia 2.8988 1439 slov
Romain Rolland: Peter a Lucia SOŠ 2.8925 964 slov
Romain Rolland: Peter a Lucia 2.9578 764 slov
Romain Rolland: Peter a Lucia GYM 2.8664 1014 slov
Romain Rolland: Peter a Lucia GYM 2.9688 640 slov
Romain Rolland: Peter a Lucia SOŠ 2.9183 839 slov
Romain Rolland: Peter a Lucia GYM 2.8903 715 slov
Romain Rolland: Peter a Lucia SOŠ 2.9814 489 slov
Romain Rolland: Peter a Lucia GYM 2.9461 352 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.