Pre celú poéziu Miroslava Válka je príznačný záujem o človeka súčasnosti, túto súčasnosť pociťuje autor výsostne dramaticky a osobne sa cíti za ňu zodpovedný. Prejavuje sa to už v prvých zbierkach Dotyky, Príťažlivosť a Nepokoj, ale aj v zbierkach nasledujúcich - Slovo.
V zbierka Dotyky sa zameriava predovšetkým na vnútorný svet jednotlivca plný napätia a citových drám a na hľadanie jeho osobného šťastia.
Jeho poézia sa vyznačuje osobitosťou metafor a personifikácii, prirovnaní, rôznorodými figúrami.

Nite

Pre človeka sú nite dôležitejšie ako soľ. Slúžia, aby prišili záplatu na to, čo bolí, a čo má zostať skryté! Autor chce skryť všetko, čo ho trápi bez ohľadu na výsledok.

Smutná ranná električka

Rannú električku básnik prirovnáva ku sklenenej rakve, v ktorej sa viezie za milou, keď ho volá i nevolá. Okolo seba cíti smutné prostredie.

"Celé mesto je dnes smutné.
Smutné parky, smutná pláž."

Večer

Večer opisuje ako niečo tmavé v živote, tienistú stránku.

"Sedí noc a čierne rúcho šije,
poľná zver aj vtáky dávno spia."

V lese človek nachádza útočište pred láskou, ktorá ho dusí a klame.
Dotyky - vidieť tu vplyv modernizmu, dominuje tu konkrétne zmyslovosť. Jeho básne vyjadrujú lásku k rodnému kraju, k žene i problémy súčasníka.