Sofokles: Antigona

Osoby: Antigona, dcéra tébskeho kráľa Oidipa
Isména, Antigonina mladšia sestra
Kreón, tébsky kráľ
Eurydika, jeho manželka
Haimón, ich syn
Teiresias, veštec

Stručný obsah: V boji sa navzájom zavraždia Antigonini bratia Eteoklos a Polyneikos. Tébsky kráľ dôstojne pochová Eteokla, no zároveň vydá rozkaz, že kto svojvoľne uctí alebo pochová telo mŕtveho Polyneika, bude popravený. Sám ho nechá napospas dravým vtákom a psom. Antigone to však nedá. Nechápe, prečo by jeden z jej bratov mal byť uctený, a druhý nie. Preto svojvoľne odíde s obetnou kanvicou z paláca a trikrát poleje hrob Polyneika na znamenie obety. Keď strážcovia zistia, čo sa stalo, jeden z nich to hneď ide oznámiť tébskemu kráľovi Kreónovi. Ten im dá na výber: buď nájdu páchateľa tohto zločinu, alebo ich popraví.

Onedlho mu privedú do paláca Antigonu. Viacerí ju totiž videli, ako kope hrob jej bratovi. Kreón je veľmi nahnevaný a rozkáže, nech privedú i Antigoninu sestru Isménu, ktorú podozrieva zo spoluúčasti na tomto čine. Hlavná vina však napokon predsalen padne na Oidipovu staršiu dcéru. Čo je na tom, najhoršie, ona je snúbenicou Kreónovho syna Haimóna. Ten svojho otca všemožne presviedča, aby ju nepopravil, no zbytočne. Kreón sa rozhodne, že Antigonu zaživa zatvoria do kamennej hrobky. Nato však príde k tébskemu kráľovi veštec. Ten mu predpovedá smrť, ak nezruší rozsudok nad Antigonou. Kreón sa zamyslí. Veštcove predpovede sa totiž doteraz vždy splnili. Voľky-nevoľky, rozhodne sa Antigonu vypustiť z hrobky. Príde však neskoro, nájde ju obesenú, uškrtenú jej vlastným závojom. Pri nej kľačí Haimón. Pokúsi sa otca bodnúť mečom, no bezvýsledne, a tak zo zúfalstva bodne seba a zomiera.

Keď sa o tom dozvie Kreónova manželka Eurydika, neznesie tú náhlu nešťastnú správu a radšej sa i ona sama popraví - aj ona sa prebodne mečom…
Teiresiova predpoveď: Nuž dobre, teda vedz, že slnko neopíše
na nebesiach mnoho kruhov, a už budeš
musieť za tých mŕtvych platiť jedným mŕtvym
z vlastnej krvi…

Antigonine posledné slová: Ó, moje rodné Téby, moja vlasť !
Bohovia, uctievaní predkami !
Už idem na smrtť ! A vás o účasť
žiadam, ó, ľudia, buďte svedkami,
ako mne, poslednému kvetu kráľovského rodu
za zbožný skutk spôsobujú strasť
tí, čo ma vedú k hrobovému vchodu !