Milan Rúfus Až dozrieme
Zbierka Až dozrieme bola prvou básnickou knihou Milana Rúfusa. Už v nej sú prítomné všetky vlastnosti Rúfusovej poézie. Stretávame sa tu so základnými motívmi jeho tvorby: domov, detstvo, vzťah k rodičom, príroda, vojna, mier, SNP a p. Sú tu verše osobné, ale aj angažov. lyriky. Nadväzoval na modernistov, ale čerpal aj z ľudovej slovesnosti - rozprávky, piesne a modlitby. (Kniha rozprávok, Nové modlitbičky...). Témy nie sú v slovenskej poézií nové, ale Rúfus ich chápe aj stvárňuje svojsky.
Chryzantémy
Táto báseň má protivojnovú tématiku. Hovorí o chryzantémach a ružiach, ktoré márne schnú na hroboch mŕtvych vojakov. Básnik vyzýva ľudí, aby zabránili vzniku ďalších vojen, aby v ľuďoch nezostávala prázdnota po mŕtvych vojakoch:
"Vietor češe suchej trávy ostru šticu, zachraňujte, zachraňujte holubicu pred žihadlom bodákov! Nech zas človek ako maštaľ vypálený netachá sa s bielym smútkom chryzantémy venčiť kosti vojakov."
Stretnutie
Báseň je napísaná v 1. osobe. Hovorí o mileneckej schodzke, ktorú zmrazilo poznanie, že existujú ľudia zmrzačení po vojne. Títo sú zmrzačení nielen telesne, ale aj duševne. Pravá láska sa im zdá nedosiahnuteľnou.
"Pohliadol, postál na stíchnutej ceste. Potom sa usmial zďaleka. Ale ja nikdy nevidel som ešte tak trpko smiať sa človeka. A odišiel, šiel dvadsaťosemročný, podivne skloniac ramená. A po dlažbe mu dlhým tichom nočným klopkala noha drevená."
O láske
Hovorí o láske, ktorú sice staroba otupila, ale nezabila. Láska nestárne, je nepremenná, kvitne v každom veku. Básnik prosí lásku, aby nebola slepá, aby on bol spravodlivý.
"Len prepusť oči, láska. Odstúp z mojich krídel. By dal som spravodlivý a spravodlivý videl,..."
Večer na Ďumbieri
Je to báseň s témou SNP. Strata synov v povstaní je trpkým osudom pre ich matky a ženy. Človek, ktorý padol v boji, nemá žiadne ocenenie, dokonca ani na hrobe nemá napísané svoje meno.
"Lež náboj, ktorý prsia prebodne mu, uviazne v srdci materí a žien.".
|