V diele František Hečko podáva obraz západoslovenskej vinohradníckej dediny. Autor toto prostredie dobre poznal, pretože tu vyrástol, dobre poznal osudy ľudí, ktorých v diele opísal, pretože za vzor mu slúžila jeho vlastná rodina a za postavou Marka sa skrýva sám autor.
Urban Habdža sa na začiatku prvej časti knihy - Živly, sťahuje so ženou Kristínou a synom Markom z rodičovského domu. Bohatým starým Habdžovcom nevyhovovala chudobná nevesta, ale keďže bola Kristína už v druhom stave, napokon privolili k svadbe. Kristína sa tam mala veľmi zle, preto Urban kúpil tajne dom a vinohrad a odsťahoval sa. Tým si starých ešte viac pohneval. Mladým sa viedlo dobre. Narodili sa im ďalšie deti: Magdalénka, Cyril a Metod. Prvá časť končí tým, že je zavraždený F. Ferdinand, vyhlásená vojna a mobilizácia. Druhá časť má názov Hrdinka a hrdinča a začína sa tým, že Urban odchádza na vojnu:
"Vojaci by nemali mať deti. Akýže obranca vlasti bude z muža, čo ho pri myšlienke na deti zalievajú slzi? Akože bude klať a zabíjať otcov takých istých molovaných detí, aké má aj on sám? Na to hlaváči nemyslia."
Kristína sa stará o domácnosť, ale všetká práca okolo vinohradu je na Markových mladých pleciach. Prácu si však zastáva veľmi dobre. je šikovný a od otca sa veľa naučil. Spočiatku sa im darí dobre, ale ako pokračuje vojna, sú čoraz chudobnejší a hladnejší. Raz na Vianoce, keď už skutočne nemali čo do úst, vybrala sa Kristína k starým Habdžovcom prosiť o trochu jedla pre svoje deti. Ale tí jej nedali vôbec nič.
"Teda predsa si prišla, veľkomožná pani! Ideš žobrať, čo? Cho%d si k svojej materi! Prijal som ťa do domu holú ako prst, a ty namiesto vďačnosti, nahovorila si mi syna utiecť do vlčindolského výmoľa. Chcela si byť paňou, a teraz, keď nemáš čo hrýzť, chodíš po pýtaní..."
Len prababička Alojzia Kristová im niesla trochu jedla a cestou zamrzla. Na Kristínu sa valí jedno nešťastie za druhým. Magdalénka, Cyril a Metod dostanú záškrt. Magdalénka to prežije, ale dvojičky zomrú, a to práve v noci, keď sa Kristínke narodí syn Adam - bohužiaľ mŕtvy. Kristína sa z toho nevie dlho spamätať a ťažko ochorie. Vylieči ju len Urbanov návrat z vojny. Táto časť končí smrťou starého Habžu, ktorý sa chce napokon s Kristínou zmieriť.
"A už sú chudák na pravde božej, ozamuje Urban. A tri razy vás volali, dokladá Marek, vždy sa zdvihli, hľadali vás očami a vždy zakričali: Kristína! Po treťom raze sa tetka Jozefka zakrútili do vlniaka a podali im ruku.