Kompozícia: 15 kapitol
Žáner: román
Literárne obdobie: slovenská literatúra po roku 1945
Motto: Láska je nesmrteľná. Neumiera. Len ide do hrobu.
Kedy a kde sa odohráva dej: v roku 1941 na periférií „mesta pod viničným vrchom“ (Nitra)

Námestie svätaj Alžbety je protivojnový román, ktorý odsudzuje vojnu a jej následky na tragickom príbehu lásky dvoch mladých ľudí. Autor si z histórie 2. svetovej vojny vyberá tzv. židovskú otázku a jej tragické riešenie vo vojnovej Slovenskej republike.
Na osudoch ľudí z mesta Nitra zachytáva príchod nemeckých vojakov do mesta, aktivity funkcionárov HSĽS, odlíšenie židov od všetkých nosením žltej Dávidovej hviezdy, prvé vraždy židovských obyvateľov, samovraždy zo strachu pred budúcnosťou či pred výčitkami svedomia, zneužívanie úradnej moci, ponemčovanie obyvateľov, arizáciu židovského majetku, povzbudzovanie úplatkárstva, zbedačovanie sociálne slabších vrstiev, ale aj nepriamy náznak formovanie protifašistického odboja (Maguš)

Autor ukazuje mestečko so všetkými sociálnymi vrstvami, od najbiednejších po najbohatších- bohatí židovský majitelia obchodov, drobní židovskí a nežidovskí remeselníci, chudobní ľudia vyhľadávajúci príležitostné práce, malomestská spodina-prostitútky a ich pasáci, zlodeji a podvodníci.
Veľmi realisticky vyznieva rozčlenenie židovského obyvateľstva podľa majetku. Bohatí, ako napr. Helderovci, sa spoliehajú, že za peniaze si kúpia úradníkov, ktorí im pomôžu pri úteku a ochrane zvyšku majetku. Vidieť tu aj mladých židov a deti, ktorí nechápu svet, v ktorom sa ocitli. Autor zachytí absurdnosť doby v detskej otázke malého Róberta Weimanna, ktorý sa s túžbou v hlase pýta, či aj židov pustia do cirkusu, ktorý prišiel do mesta.
Román podáva postavy a postavičky z radov gardistov a funkcionárov ľudovej strany. Napr. funkcionár Hasa sa sám bojí toho čo hlása, zašpiní si ruky i česť natoľko, že po strieľaní do židov na stanici, spácha samovraždu. Ďalej nebetpečného karieristu holiča Flórika, ktorý neváha zavesiť živnosť na kliniec a stať sa politikom.
Román je viac pychologický než spoločenský, má lyrizujúci charakter, v celom diele autor využíva prostriedky lyriky. Veľmi výrazným zankom románu je rozprávač, ktorý vstupuje do pásma postáv, radí svojej postave a komunikuje s ňou.