Salinger: Kto chytá v žite

(The catcher in the rye) :: psychologický román o hľadaní (a nachádzaní) ľudských hodnôt

Rozprávač príbehu, 16ročný Holden Caulfield nás zavedie do prostredia súkromnej strednej chlapčenskej školy v Pennsylvánii, odkiaľ ho vylúčia kvôli zlému prospechu – a nie je to prvýkrát. Nejde o to, že by bol hlúpy, proste sa mu nechce a hlavne školu nenávidí – tak ako nenávidí všetko okolo seba... Odsudzuje pokrytectvo, faloš a pretvárku ľudí, ktorí myslia len na svoje potreby a nemajú zábrany v honbe za peniazmi, či slávou. Prichádza na to, koľko naoko samozrejmých vecí a fráz je v skutočnosti absurdných, trápi ho, že okolie prijíma len tých ľudí, ktorí sa vedia prispôsobiť, zaradiť, odmieta sa zúčastňovať na kolektívnych akciách – a stále viac si uvedomuje svoje vylúčenie zo spoločnosti.

Holdenovým spolubývajúcim na internáte bol Ward Stradlater – o 2 roky starší, dobre vyzerajúci , no plytký chalan. Holden sa nevie spamätať, že práve s ním sa začala schádzať jeho dlhoročná priateľka a platonická láska Jane Gallagherová, pretože vie, že ju chce len zviesť a zneužiť – znenávidí ho a po vzájomnej bitke opúšťa internát.
Holden pochádza zo zámožnej rodiny – otec je úspešný advokát a Holden ho podozrieva, že nepomáha ľuďom nezištne – ale ako takmer každý dospelý, ktorého pozná, len kvôli vlastnému finančnému zisku. Tak by nikdy nechcel dopadnúť. Má staršieho brata, D.B., ktorý sa z 2. svetovej vojny vrátil domov obratý o všetky ideály, odišiel do Hollywoodu za slávou a pôžitkami. Mladší brat Allie, zomrel na leukémiu a s touto stratou sa Holden nedokázal vyrovnať. Z bolesti nad stratou bračeka pramení jeho beznádej, nepokoj a vzbura svetu. (124 ...136) Nadovšetko však Holden miluje svoju malú sestru Phoebe. Považuje ju za správneho tvora – jedinečného, neskazeného. Táto láska je obojstranná.
Holden prichádza do rodného New Yorku - nechce ísť priamo domov a povedať rodičom, že ho opäť vyhodili zo školy, tak sa ubytuje v hoteli a fláka sa po baroch. Stretáva množstvo osudom poznačených ľudí a je svedkom všetkých možných druhov ľudskej hlúposti a zvrhlosti. Nevrlý taxikár, ľudia, ktorí sa smejú scénam, ktoré nie sú vtipné, tlieskajú len preto, že údajne hrá klavírny virtuóz, bývalá bratova priateľka, ktorú nadchýna, že D.B. býva a tvorí v Hollywoode, hoci nikdy neprečítala ani jednu jeho poviedku, pasák, ktorý mu ponúka vo výťahu prostitútku, hoci ešte ani nie je plnoletý.

Pozve do kina bývalú priateľku Sally, proti ktorej má tiež výhrady, no páči sa mu a je hrozne osamelý – počas rande jej navrhne, aby spolu ušli ďaleko od ľudí, do hôr, no Sally jeho nápad zavrhne. Nešťastný Holden sa opije a rozhodne sa navštíviť svoju malú sestričku. Rodičia našťastie nie sú doma. Phoebe opäť brata prekvapí svojou všímavosťou a bystrým úsudkom, dokonca mu požičia peniaze, ktoré dostala na Vianoce, čo ho dojme. Phoebe mu vyčíta, že opäť vyletel zo školy, že nemá o nič záujem ... Po nepríjemnom zážitku s profesorom Antolinim, ktorý ho uchýlil na noc, sa Holden odhodlá na cestu stopom na západ... (157) Navštívi v škole Phoebe, aby jej vrátil požičané peniaze a rozlúčil sa. No ona neoblomne trvá na tom, že odíde s ním a nakoniec Holden predsa len ostane.
Celým dielom sa tiahne motív kačíc na zamrznutom jazere, nad osudom ktorých sa Holden neustále zamýšľa – opakovaním dostáva problém kačičiek na zamrznutom jazere a ich záchrany hodnotu symbolu.

A kto chytá v žite? Názov je odvodený od pesničky „Keď raz človek niekde v žite chytí človeka“, ktorú si spieval neznámy chlapec – ide v skutočnosti o báseň Roberta Bornsa „Keď človek niekde v žite stretne človeka“, čo mu prezradí malá Phoebe ... (137)
V deťoch Holden videl čistotu a úprimnosť – ich sa oplatí chrániť: nie sú skazené dobou. A žitné pole je symbolom Ameriky v minulosti, kým ju neznečistili továrne a honba za majetkom.

Holdenove úvahy a konanie predstavujú revoltu americkej mládeže, ktorá sa snažila prekonať zaužívané konvencie. Autor to deklaruje aj výberom jazykových prostriedkov – reč hlavnej postavy je živá, humorná, s množstvom slangových, ba až vulgárnych výrazov. Čierny humor, žiadne zdĺhavé opisy.
V závere Holden prekonáva psychickú krízu, hoci stále nevie, čo podnikne so svojím životom, pamätá však na slová profesora Antoliho: „Známkou nezrelého človeka je, že chce za niečo vznešené umrieť, kým známkou zrelého človeka je, že chce pre niečo pokorne žiť – a ty sa musíš rozhodnúť, ktorou cestou chceš ísť – a potom na ňu ihneď vykročiť – nemôžeš si dovoliť stratiť ani minútu. Ty rozhodne nie...“