Jonáš Záborský: Dva dni v Chujave

Úvod o autorovi:
Jonáš Záborský (1812-1876) sa narodil v Záborí, v turčianskej zemianskej dedine. Študoval teológiu v Prešove. Počas štúdia filozofie v Halle sa zoznámil s Ľ. Štúrom, s ktorým sa však nezhodol v názoroch na úlohu zemianstva na Slovensku. Pod tlakom nepriaznivých okolností prestúpil do katolíckej cirkvi a stal sa kaplánom na nemeckej fare. Znechutený nedorozumeniami sa utiahol na biednu faru v Župčanoch, kde pôsobil až do smrti.

Tvorba:
- prvá zbierka básní - Bájky
- písal aj bájky, ódy, epigramy a básne.
- náboženský epos Vstúpenie Krista do raja

Historické drámy:
- drámy z Veľkej Moravy a slovensko-uhorských dejín - Bitka pri Rozhanovciach
- hry zo srbsko-uhorských dejín - Chorvátska Helena, Stroskotanie Srbska
- deväť drám z rusko-poľských dejín - Lžedimitriady čili Búrka lžedimitrijovské v Rusku
Jonáš Záborský tragicky umiera pri bitke v krčme v r. 1876 práve v dobe vzrastajúcej kariéry.

Téma diela:
Bezcielny život v chudobnej dedine Chujave v roku 1865, biedni dedinčania musia drieť pre pánov.

Idea diela:
Bieda a tažký život sedliakov sa mení k lepšiemu a pán upadá.
Postavy:
Sedliaci:
Zajac: Bývalý husár, rád pije
Kožuch: Najväčší "korheľ" dediny, pije, búri sa, je vulgárny a drzý.
Lipnický: Veľký pijan, bez alkoholu sa celý chveje.
Páni:
Kobzay: Bohatý statkár ktorý sympatizuje s Maďarmi, pohŕda sedliakmi.
Pán s veľkým nosom: Úradník ktorý nevie po slovensky ani maďarsky, pochádza z mesta a v Chujave je kôli daniam a pokutám. Volajú ho tak preto, že si pchá tabak do nosa.
Hučko: Spravodlivý richtár ktorý pomôže k zlepšeniu stavu a života v Chujave.
Stredná vrstva:
Čulík: Farár, šíri maďarizáciu
Koreň: Starý učiteľ ktorý vychoval generáciu pijanov.
Stupnický: Právnik, pokladník
Semenák: Nový učiteľ ktorý má hlavnú zásluhu na zlepšení úrovne Chujavy; dá napr. postaviť školu.

Rozbor diela:
Dielo je rozdelené na dve hlavné časti: Deň škaredý a pekný. Deň škaredý popisuje chudobnú, rozpadávajúcu sa Chujavu, biedny život a útlak obyvateľov. Deň pekný hovorí o Chujave ktorá sa stáva lepšou, krajšou a bohatšou. Celé dielo je písané najmä formou rozhovorov medzi sedliakmi, dedinčanmi a pánmi. Satiricky sa v ňom poukazuje na biedu slovenského ľudu utláčaného maďarmi.
Autor používa dynamický opis pre lepšie vytvorenie obrazu Chujavy u čitateľov. V diele nie je žiadny konkrétny hlavný hrdina.
Obsah diela:
Deň škaredý: Do Chujavy prichádzajú páni vyberať od dediny dane a skontrolovať prácu. Dedina dostáva pokutu za to, že sedliaci pripravili malé kôpky štrku na stavbu ciest. Nato páni prikazujú dedinčanom opraviť most cez rieku. Chujava však nemá správu nad žiadnym lesom a nemá drevo na opravu. Pánom je to však ľahostajné a dedinčania frflú. Kožuch sa búri a je za to hneď na mieste zbičovaný.Sedliaci nemôžu robiť nič. Rozprávajú sa medzi sebou o krutosti pánov, o nespravodlivosti vo svete, napríklad, že dedinčania nesmú pustiť svoj dobytok na pánske pastviny ale pánske zvieratá spasú aj dedinské lúky. Riešenie všeetkých problémov sveta nachádzajú v alkohole v niektorej zo štyroch krčiem. Chujavčania sú schopní prepiť všetok svoj zvyšný majetok a tak aj robia. Keď v krčme umrie (pravdepodobne na otravu alkoholom) mladý kováč, ostatní ho len vynesú von a vrátia sa dnu. Krátko nato prichádzajú do krčmy komedianti, ktorí predtým nahnevali statkára Kobzayho skrytými narážkami v piesni. Kvôli vstupnému sa na komédiu pobrali len deti a mladí.

Chudobná komediantka poprosila dedinčanov ktorí nechceli platiť vstupné, aby odišli z krčmy, ale tí sa k žene zachovali surovo, vynadali jej a odmietli odísť. Žena sa obrátila na richtára Hučka a ten, keďže sám im povolil hrať v krčme, vhodil do pokladničky dvojnásobok vstupného aby zahanbil ostatných. Ale aj tí, čo sa prišli na komédiu pozrieť tam robili len posmešky. Niekoľkí chlapi zničili počas hry komediantom voz a koňa priviazali zadkom k žľabu. Keď to komedianti zistili, najprv nevedeli čo robiť, ale potom jeden mladík dostal dobrý nápad, povedal ľuďom že keď zaplatia, ukáže im koňa ktorý má hlavu tam, kde má byť chvost a chvost tam kde hlava. Dedinčania sa nechali oklamať a zaplatili, aby mohli vidieť opačne priviazaného koňa.

Deň pekný: Väčšinu deja tvorí rozhovor medzi učiteľom, farárom a richtárom. Hovoria o tom, ako sa z chudobnej, biednej Chujavy stala pekná a bohatšia dedina. Sedliaci sa majú lepšie, život je ľahší. Tento deň je úplným opakom dňa škaredého.
Statkár Kobzay je nútený predať svoj veľký majetok. Semenák, ktorý sa usadil v Kobzayho kaštieli, vybudoval materskú školu - aby im deti neprekážali pri ďalšej práci - stačilo nájsť ženu, ktorá má cez deň čas. Potom zriadili spoločnú sýpku a školu. Požiar v dedine ju skoro vrátil tam, kde bola pred tým. Tí, čo vyhoreli dožadovali sa nových domov a tí čo neboli zasiahnutí proti tomu protestovali. Nakoniec sa Hučko rozhodol sedliacke domoy obnoviť.