Andrej Sládkovič: Detvan

POSTAVY:
Martin Hudcovie – netradičná romantická postava, bez konfliktov a protikladov, nechá sa viesť hlasom srdca. Je ideálnym predstaviteľom slovenského ľudu. Pochádza zo sedliackeho rodu, má dobrých rodičov. Je čestný, statočný, trestá násilie a nespravodlivosť. V citoch priamy, verný svojej Elene aj kráľovi. Cíti sa slobodný, cení si svoj pôvod, má v úcte tradície.
Elena – ideálna predstaviteľka slovenského ľudu. Krásne dievča, poslušná dcéra, milujúca žena. Je verná Martinovi, rázne odmieta nadbiehanie neznámeho muža (kráľa).
Kráľ Matej – má blízko k ľudu, vypočuje si jeho názory. Cení si statočnosť a čestnosť Martina. Vyskúša vernosť Eleny.

CHARAKTERISTIKA DIELA:
Detvan vyjadruje líniu národného obrodenia epochy romantizmu. Je v ňom zdôraznená epická línia, a preto má aj pevnejšiu kompozíciu. Básnik však využíva každú príležitosť, aby vyjadril svoj hlboký vzťah k slovenskému ľudu. Táto jeho báseň sa skladá z 5 častí. Písal v období romantizmu.
DEJ:
Martin
Martin pochádzal z chudobnej rodiny. Vyrastal v prekrásnej slovenskej prírode – na Poľane, preto nie div, že mu Poľana prirástla k srdcu. Najradšej sedával na veľkej skale a pohľadom sa kochal v peknej doline. Tu často pásaval s valachmi ovce. V jedno pekné popoludnie sa na lúke pod Poľanou zabávali detvianske devy. Najkrajšie vynikala Martinova milá – Elena. Len čo ju zbadal, ľahkým krokom zbehol z Poľany, schytil dievčinu a už sa s ňou zvítal, no nie dlho. Chytil valašku, fujaru a už aj bol na Poľane.

Družina
Na Poľane si zahral clivú melódiu na fujare. Zrazu zbadal, ako sa sokol spúšťa na zajaca. Jedným švihnutím valaškou sokola zabil. Uspokojený tuho zaspal a zobudil sa až večer. Odkiaľsi od doliny začul ťahavú pieseň gájd. Martin dlho nerozmýšľal a o chvíľu už sedel pri ohni medzi valachmi. Robili si chutnú večeru a pred ňou, ako to bolo zvykom, si spoločne zatancovali. Martin schytil valašku, od výmyslu sveta ňou točil nad hlavou, pomedzi nohy a krúti sa, drobčí voľným krokom po pažiti. Po večeri sa dozvedel, že zabil sokola kráľa samého. Rozhodol sa, že to kráľovi povie sám, nech bude, ako bude. No Elene spať nedá, prečo Martin večer neprišiel, preto sa vybrala za ním, hľadať ho. V hore sa stretla so zbojníkmi, ktorí ju vzali so sebou. Darmo plakala a kričala. Nariekala celou cestou, kým nezbadala mohutnú postavu jej Martina. Len otočil valaškou a už jeden zbojník ležal mŕtvy. Druhý hľadal najkratšiu cestu zmiznutia.

Slatinský jarmok
Na druhý deň sa Martin vybral do Slatiny na jarmok. Kráľa našiel na ceste zo Slatinského jarmoku a smelo sa mu priznal, že zabil jeho sokola a jedného zbojníka, ktorý chcel uniesť Elenu a bol pre krajinu postrachom. Okolitý ľudia potvrdili pravdivosť jeho slov. Kráľovi sa zapáčil driečny a smelý šuhaj a namiesto trestu mu daroval krásneho koňa.

Vohľady
Je krásny letný večer. Elena čaká s hotovým pierkom svojho Martina. Uvidela, že niekto ide, no nebol to Martin. To nebol jeho ľahký, nečujný krok, pekne urastené telo, ale malá zavalitá postava kráľa. Darmo sa zaliečal Elene, nepopustila. Keď mu zahrala na drumglencoch, kráľ ju obdaril zlatým prsteňom. Do Detvy chodil každú nedeľu za Elenou, ale ona ostala aj naďalej verná svojmu Martinovi. Martin a Elena sa vzali.
Lapačka
Na druhý deň narukoval Martin na vojnu a od kráľa žiadal, aby mu nechal jeho kraj, valašku a fujaru, aby si tým pripomínal Elenu. Kráľ mu vyhovel a zaradil ho do slávneho Čierneho pluku, v ktorom boli najvyberanejší vojaci.