POSTAVY:
Jozef Mak – osudová postava, symbol utrpenia. Bol uzatvorený, pôsobil flegmaticky, a bojoval zo životom, ako sa dalo. Život mu neprial a osud tiež. Mal voskovú pannu Máriu, pol chalupy, smútok a nevlastného brata. Jeho meno symbolizuje drobnosť, malosť, početnosť a teda nie výnimočnosť. Oslovoval ho vždy celým menom Jozef Mak, aby zdôraznil jeho malosť. Vyjadril ho ako človeka, na ktorého nikto nikdy spomínať nebude, pretože jeho osud nikdy nebol ničím zvláštny. V jeho mene je ukrytá bieda a utrpenie.

Ján Mak – starší, nevlastný brat Jozefa Maka. Jozefa obviňoval, že im je len na obtiaž. Mal rád prírodu, chodieval do hory stínať horu. Bol veľký, mocný, ľahkomyseľný a nečestný a veľa pil. Zo svojej ženy si robil slúžku. Autor vytvára kontrast k Jozefovi - on pasívne prijíma všetky krivdy, no Jano dáva najavo svoju nespokojnosť.
Maruša Meľošovie – dcéra Hany Meľošovej, krstnej mamy Joža Maka. Odmalička je pracovitá a po smrti matky preberá hospodárstvo. Zaľúbila sa do Jozefa a plánovala s ním svoju budúcnosť. Pred vojnou bola statočná, mravne čistá a vnútorne silná, krásna, nežná a plná citov. Po vojne sa však fyzicky aj duševne zmenila, zostala úplne zohavená. Vydala sa Jana bez citov a celý život po jeho boku trpela. Vzala si ho, pretože jej všetci hovorili, že Jozef už nepríde domov. Má s ním dcéru Hanu, o ktorú sa často stará Jula, Jožova žena. Z Maruše sa stáva alkoholička. Aj keď je vydatá žena, po Jozefovi neprestáva túžiť a zvádza ho. Jej osud sa zavŕši pri praní, utopila sa v kadi na pranie. Autor na Marušinej postave vyjadril dopad vojny na obyčajného dedinského človeka.

Jula Petriskovie – táto postava sa v románe objavuje až neskôr. Podobne ako Jozef Mak, jej osud bol už oddávna určený. Jula má totiž postihnutú pravú ruku. Myslela si, že je na svete len preto, aby slúžila svojmu okoliu. Kaď sa stala Makovou ženou, splnil sa jej nesplniteľný sen. V manželstve sa mu snažila vyhovieť, obskakovala ho, slúžila mu. Jozefovi lásku dávala, avšak od neho sa lásky Jule nedostávalo. Za krivdu sa oplácala dobrom. Jozefa mala veľmi rada, vedela o jeho vzťahu k Maruše, avšak nikdy mu to nevyčítala, aj keď jej tým veľmi ubližoval. O svojej nespokojnosti nikdy nehovorí, práve naopak, všetko vrie v jej vnútri. Jula a Jozef Mak majú spolu syna. Častokrát bol malý Jožinko jediný, s kým sa Jula rozprávala a pre koho mal jej život nejaký zmysel. Po čase sa dozvie, že jej je Jozef neverný. Od tejto chvíle ostala Jula úplne iná. Chladná a k Jozefovi úplne bezcitná. Pomaly chladne a rezignuje. Jula je v románe vykreslená veľmi realisticky. Je to jedna z najkrajších ženských postáv v slovenskej literatúre.