Keď sa vráti stretne podnapitého Greguša zapíjajúceho vydarené pytačky. Peter zistí že v tejto situácií môže niečo spraviť len Magdaléna a tak sa rozhodne odísť. Ide do krčmy, aby sa rozlúčil s Maliarikom, ale ten ho zdržuje aby ostal do večera, kedy sa budú zapaľovať svätojánske ohne. Presvedčí ho aby zostal do večera, že sa tak môže stretnúť s Magdalénou a že on by sa na jeho mieste nevzdával. Na svätojánsku noc príde Magdaléna neskoro a Zápotočný sa začne zabávať z inou dievčinou. Potom, keď Magdaléna príde aj so svojou priateľkou, vysadí si Zápotočný dievčinu na svojho koňa, Greguš Magdaléninu priateľku, Peter Magdalénu a tak idú zapaľovať ohne. Cestou sa im splašili kone a tak sa Peter s Magdalénou ocitli osamote. Peter jej vyznáva lásku, ale Magdaléna je neistá a tak dá Petrovi podmienku, že keď jej pripraví miesto, kde by boli do konca života v bezpečí, tak mu bude veriť. On jej to nadšene sľúbi. Celý ich rozhovor však vypočuje Zápotočný, ktorý ich vystopoval. Keď ho Peter odhalí pustí sa s ním do bitky, omráči ho a s Magdalénou odcválajú aj so Zápotočného koňom. Rozlúčili sa ešte pred dedinou aby nikto nevedel, že boli spolu a Peter odišiel splniť prísahu. Za rok nazbieral majetku, kúpil dom a vracia sa s troma gaštanovými koňmi pre Magdalénu. Pred dedinou sa dozvedel, že sa Magdaléna asi pred rokom vydala za Zápotočného.

Zvrtol teda kone a vybral sa do Leštín kde mal Zápotočný majetok. Po príchode do Leštínskej krčmy sa od krčmára všetko dozvie a napriek krčmárovým varovaniam ide za Zápotočným. Zápotočného nenájde doma a tak sa za ním vyberie do poľa. Nájde ho tam ako týra koňa, lebo nechce ťahať. Kôň sa zrazu postaví na zadné a Magdaléna mu padne pod kopytá. Peter Zápotočného sotí na zem, aby pustil koňa a ju vyslobodí spod jeho kopýt. Magdaléna sa pomaly preberá, spozná Petra, ale na jeho veľké prekvapenie sa hneď spýta na Zápotočného. Peter jej začne vyčítať, že ako na neho môže ešte myslieť keď ju tak týral. Ale Magdaléna sa hneď obráni, že ešte stále je jeho žena. Zápotočný sa preberie a chce Petra zabiť kameňom, ale nepodarilo sa mu to. Magdaléna z toho ochorela a Zápotočný nedovolil Petrovi sa na ňu ani len pozrieť. Ale Magdaléna nezomrie a zotavuje sa. Zápotočný je na ňu však ešte horší a stále ju sleduje. Kôň, ktorého utýral raz ušiel. Zápotočný to pripísal Magdaléne a tak prinútil Magdalénu pozerať sa ako koňovi vypálil na bok nápis „TULÁK“. Keď mu vypálil aj druhé oko, vtedy sa mu vytrhol, pošliapal ho a zabil. Zápotočného pochovali a keď sa Magdaléna presvedčila o tom, že Peter o ňu stojí aj keď mu vyrozprávala čo jej Zápotočný porobil, odchádza s ním na jeho gazdovstvo.

CITÁTY:
„Žiadam si od života jediné, žiadam si svoju Magdalénu.“
„Magdaléna patrila do môjho života, lebo môj život bez nej bol daromný a pustý.“
„Nuž, hľa, človek - nepatrné semiačko v kolobehu sveta.“
„Ale viem, musela prísť žena, aby prebudila vo mne lásku k hrude. Musela to byť žena ako Magdaléna, pri pohľade na ktorú cítil si všetky chuti a vône sedliackeho života.“