POSTAVY:
Ondrej Koreň - vráti sa z vojny nemý a bez ruky, tvárou sa mu tiahne veľká jazva ako pripomienka vojny. Miloval Kristu, ale keď sa vracia z vojny pre zranenie, dozvie sa, že ona behá za inými. Neskôr sa mu sama ponúkne – odmietne ju. V dedine je prvou „pamätnou tabuľou vojny“.
Štefan Ilčík - dedinčan. Bol odvážny a silný. Symbolizuje neúspešný odboj – človeka, ktorý sa nedá zlomiť, a tak ho zabijú. Chcel utiecť pred odvedením, ale matka ho odhovorí. Na vojne zabije nadriadeného a tak je popravený.

Ilčíčka - miluje svojho syna a odhovorí ho od úteku aby ho nezabili. Dúfa, že vojna skončí kým on ta z cvičiska príde. Svojim dobrým úmyslom ho vlastne zabije. Neodsudzuje Evu tak ako ostatní a pomôže jej aj keď len trochu. Postará sa jej aj o syna Adama. Je najsilnejšou postavou príbehu. Túži ľudí bičovať realitou, aby neboli voči osudu apatický. Z nepatrnej ženy, ktorú dosiaľ takmer nik nezbadal, stala sa odrazu žena nebojazlivá, smelá budiaca obdiv. Keď sa dozvedela, že Štefana zabili vyplakala všetky slzy a chodila už len so zapálenými očami. Búrila ľudí ešte viac. Okolický sa jej začal báť. Na konci keď sa ostatní vojaci utekajú z frontu, uvedomí si, že jej sa už nevráti a pomätie sa. Zomiera tragicky, keď chytí veliteľa vojakov pod krk a chce aby jej vrátil syna. Ten sám vidí, že je pomätená, ale jeden vojak ju prepichne bodákom rovno cez srdce.

Eva Hlavajová - veľmi milovala svojho muža Adama Hlavaja. Chcela ho dostať domov a išla prosiť za notára Okolického, aby jej pomohol, no ten ju znásilnil. Rozhodla sa pred celou dedinou zatajiť meno otca jej dieťaťa, lebo notár jej sľúbil, že za to dostane Adama domov. Eva bola krásna a mravná. Statočne znášala ponižovanie zo strany dedinčanov v nádeji, že sa jej muž vráti. Zmenila sa pod ťarchou trpení. Zľutoval sa len Ondro Koreň, Ilčíčka a dekan Mrva. Narodí sa jej syn. Raz večer sa išla sama prejsť a ako išla k vode zdalo sa jej, že ju lavičku cez potok volá. Urobila krok k vode, súc kdesi v podvedomí presvedčená, že stúpi na čosi pevné. Ale v tom zem pod ňou sa uviezla a Eva cítila, že letí dolu... Autor presne neuvádza, že to bola samovražda.
Jano Kúrňava - ako postava je presným protikladom starostu Vorčiaka. Schvaľuje počínanie pánov a je nerozhodný. Kúrňava je okolnosťami donútený špehovať. Nemá rád ľudí lebo ho odmietajú, ale je schopný chodiť bosý len aby myši mali kde spať. Uvedomí si svoju chybu po tom, čo ho posledný priateľ opustí a nadá mu do Judášov. Zistí, že nenávidí pánov a nie dedinčanov. A pomôže Adamovi Hlavajovi ujsť z väzenia, aj keď ho tam sám dostal. Keď ho dedina prijme úplne sa zmení a drží s nimi a využíva svoje vedomosti proti pánom.