Milo Urban: Živý bič

POSTAVY:
Ondrej Koreň - vráti sa z vojny nemý a bez ruky, tvárou sa mu tiahne veľká jazva ako pripomienka vojny. Miloval Kristu, ale keď sa vracia z vojny pre zranenie, dozvie sa, že ona behá za inými. Neskôr sa mu sama ponúkne – odmietne ju. V dedine je prvou „pamätnou tabuľou vojny“.
Štefan Ilčík - dedinčan. Bol odvážny a silný. Symbolizuje neúspešný odboj – človeka, ktorý sa nedá zlomiť, a tak ho zabijú. Chcel utiecť pred odvedením, ale matka ho odhovorí. Na vojne zabije nadriadeného a tak je popravený.

Ilčíčka - miluje svojho syna a odhovorí ho od úteku aby ho nezabili. Dúfa, že vojna skončí kým on ta z cvičiska príde. Svojim dobrým úmyslom ho vlastne zabije. Neodsudzuje Evu tak ako ostatní a pomôže jej aj keď len trochu. Postará sa jej aj o syna Adama. Je najsilnejšou postavou príbehu. Túži ľudí bičovať realitou, aby neboli voči osudu apatický. Z nepatrnej ženy, ktorú dosiaľ takmer nik nezbadal, stala sa odrazu žena nebojazlivá, smelá budiaca obdiv. Keď sa dozvedela, že Štefana zabili vyplakala všetky slzy a chodila už len so zapálenými očami. Búrila ľudí ešte viac. Okolický sa jej začal báť. Na konci keď sa ostatní vojaci utekajú z frontu, uvedomí si, že jej sa už nevráti a pomätie sa. Zomiera tragicky, keď chytí veliteľa vojakov pod krk a chce aby jej vrátil syna. Ten sám vidí, že je pomätená, ale jeden vojak ju prepichne bodákom rovno cez srdce.

Eva Hlavajová - veľmi milovala svojho muža Adama Hlavaja. Chcela ho dostať domov a išla prosiť za notára Okolického, aby jej pomohol, no ten ju znásilnil. Rozhodla sa pred celou dedinou zatajiť meno otca jej dieťaťa, lebo notár jej sľúbil, že za to dostane Adama domov. Eva bola krásna a mravná. Statočne znášala ponižovanie zo strany dedinčanov v nádeji, že sa jej muž vráti. Zmenila sa pod ťarchou trpení. Zľutoval sa len Ondro Koreň, Ilčíčka a dekan Mrva. Narodí sa jej syn. Raz večer sa išla sama prejsť a ako išla k vode zdalo sa jej, že ju lavičku cez potok volá. Urobila krok k vode, súc kdesi v podvedomí presvedčená, že stúpi na čosi pevné. Ale v tom zem pod ňou sa uviezla a Eva cítila, že letí dolu... Autor presne neuvádza, že to bola samovražda.
Jano Kúrňava - ako postava je presným protikladom starostu Vorčiaka. Schvaľuje počínanie pánov a je nerozhodný. Kúrňava je okolnosťami donútený špehovať. Nemá rád ľudí lebo ho odmietajú, ale je schopný chodiť bosý len aby myši mali kde spať. Uvedomí si svoju chybu po tom, čo ho posledný priateľ opustí a nadá mu do Judášov. Zistí, že nenávidí pánov a nie dedinčanov. A pomôže Adamovi Hlavajovi ujsť z väzenia, aj keď ho tam sám dostal. Keď ho dedina prijme úplne sa zmení a drží s nimi a využíva svoje vedomosti proti pánom.
Notár Okolický - naoko veľký vlastenec, ale záleží mu len na tom aby sa neodhalil jeho pomer s Evou Hlavajovou. Bol zákerný a Ráztokám úmyselne škodí. Klame Adamovi, že Eva sama za ním chodila. Na konci si uvedomí svoje viny, ale už je neskoro. Pri ráztockej vzbure sa pokúsi ujsť, ale chytia ho a posadia do potoka na miesto kde sa Eva utopila. Nohy mu pripevnia a pod chrbát dajú poleno aby sa neutopil. Niekto však poleno vytiahol a on umiera (možno to bol on sám).
Dekan Mrva - príliš nad zemou, ale sčasti chápe a pomáha dedinčanom. Nemá rád notára. Dá Eve jedlo, keď sa jeho slúžka zdráha.
Kaplán Létay - podobná postava ako farár z poviedky Svedomie. Autor o ňom doslova hovorí: „Nezbadal, že bijúc hriech, bije ľudí po hlavách.“ Nedokázal pochopiť sedliakov a je protikladom dekana Mrvu.
Krista Dominová - počas deja dospieva. Najprv nevinne flirtuje. Ujde keď sa s ňou chce Angyal (žandár) milovať, ale potom si za to nadáva. Vychádza do noci, aby si našla chlapa a stretne Ondreja. Ten ju odmietne. Má viac nápadníkov. Jeden ju klame, že si ju vezme aby sa s ňou vyspal. Krista mu na lož príde a chce sa pomstiť. Správaním pokúša a chcú ju preto znásilniť, no Adam Hlavaj jej pomôže.
Adam Hlavaj - v prvej časti je neprítomný, len o ňom hovoria. Prišiel domov naradovaný, ale nájde Evu ani syna. Dozvie sa, že ho zradila a mal syna aj s niekým iným. Je veľmi prchký. Pomáhajú mu dedinčania a najviac Kramár. U toho ho raz nájde Kúrňava a udá ho. Obaja sú uväznení, no Kúrňava Adamovi pomôže ujsť a prezradí otca malého. Adam sa chce pomstiť. Nájde Okolického, no nie je si istý jeho vinou, lebo notár klame. Tak ho nechá žiť. Organizuje dedinu. Pomáha im postaviť sa proti útlaku. Po pomste sa konečne cíti ako slobodný človek.

CHARAKTERISTIKA DIELA:
Je to román s témou 1. svetovej vojny. Zobrazuje dopad vojny a vykorisťovania na ľudí a dedinu. Kritizuje pasivitu ľudu a utláčanie od pánov. Zobrazuje zbytočnosť a nezmyselnosť vojny.
Skladá sa z 2 častí: Stratené ruky (25 kapitol), Adam Hlavaj (24 kapitol). Kapitoly sú ako samostatné rozprávania, každá má svoju pointu. Spája ich prostredie a postavy. Sú zoradené tak, aby v románe tvorili kontrast. Nedelia sa na hlavné a vedľajšie, niektoré významné postavy sa objavujú aktívne až v polovici deja (Adam Hlavaj), iné skoro umierajú (Štefan Ilčík, Eva Hlavajová). Delia sa však na dedinčanov a vrchnosť(notár, žandári, vojaci – deti pánov, prišli robiť poriadok do Ráztok).
DEJ:
Ľudia v Ráztokách nechápu, čo znamená slovo vojna. Až keď Ondrej Koreň prichádza z vojny. O pár dní odchádzajú mladí z dediny na odvod. Na vojnu musí ísť bojovať i Štefan Ilčík , ten však chystá vzburu. Matka ho presvedčí a tak je odvedený spolu s ostatnými. Na vojne to nevyzerá o nič lepšie. A tak jedného dňa, posilnený nenávisťou, vzpiera sa Štefan vrchnosti. Zabíja. Je odsúdený, i ho popravia. Eva Hlavajová prosí notára Okolického, aby vyreklamoval jej manžela. Notár však Evu zneuctí a ona otehotnie. Celá dedina sa dozvedá o dieťati, nik však nevie, kto je jeho otcom. Eva mlčí. Notár jej sľúbil, že ak sa jeho meno utají, že jej manžela pošlú späť. Keď sa narodí dieťa, nemá preň krstného otca ani mať dokonca ju aj kaplán Létay odmieta. Navyše od manžela už niekoľko týždňov nedostala list a tak si myslí, že zomrel. Večer sa išla sama prejsť a ako išla k vode zdalo sa jej, že ju lavičku cez potok volá. Urobila krok k vode ale v tom zem pod ňou sa uviezla a Eva cítila, že letí dolu...
V druhej časti, Adam Hlavaj prichádza do dediny. Ušiel z vojny, pretože už viac nedokáže zabíjať pre vlasť. V dome však nenájde nikoho, a tak sa dozvie, že jeho žena je mŕtva a že mala nemanželské dieťa. Nahnevá sa a chce zabiť muža čo jej to urobil. Notár Okolický sa dozvedá o Adamovi a vyhlási naňho zatykač. Ľudia mu však pomáhajú, on sa ukrýva v horách. Pri jednej návšteve syna, ho zbadá Jano Kúrňava a zatknú ho. Ten pochopí, že peniaze, ktoré mu notár ponúkol sú menej hodné ako spriaznenosť dedinčanov. Pomôže teda Adamovi utiecť, pričom mu prezradí, že Okolický zneuctil jeho ženu. Odchádza za notárom, ktorého zo strachu pred ním trafí šľak a ochorie. V dedine vypukne červienka a zomiera i nemanželské dieťa a notár Okolický si začína uvedomovať, že jeho život nemá zmysel. V Ráztokách sa ihneď rozchýrilo, kto bol otcom dieťaťa. Vyvolalo to vlnu pohoršenia. Vojna sa skončila. Všetci sú šťastní, až na Ilčíčku. Začína rozsievať myšlienku, že sa dá postaviť proti vrchnosti. Ľud si uvedomuje v akom otroctve a neslobode žije. A chce sa pomstiť. Vedení Adamom, porážajú žandárov i notára Okolického. Vezmú ho na miesto, kde zomrela Eva, posadia ho do rieky, podoprú a nechajú premýšľať nad tým, čo zlého v svojom živote vykonal. Ako posledný prichádza na radu krčmár. Ľud mu nevie zabudnúť, ako úžernícky ťažil z jeho utrpenia a na ich úkor si žil v prepychu, zatiaľ čo oni hladovali. Roznesú celý dom a Adam ho podpáli. Dosiahol to, po čom celý život túžil, slobodu!

CITÁTY:
Za čo pôjdu tí chlapi, majúci doma kŕdeľ detí, bojovať? Za vlasť? Ale kdeže je tá vlasť? Nik ju nevidel, nik necítil. Robili do úmoru a vlasť im nepomohla. Nebolo čo do úst položiť a vlasť nedala.
Zvony boli svätené predmety. Keď sa napoludnie alebo večer ozvali, v domoch, na poliach zavládlo ticho. Ruky odkladali robotu i dvíhali sa na modlitbu. A teraz tie zvony zoberú, roztopia, ulejú z nich kanóny, ktoré budú vraždiť azda práve tých, čo sa kedysi pri nich modlili...
Pravdu má ten, kto ju chytí za tenší koniec a hrubším bije po hlavách.
... život je ako ohnivý kôň: ak si ho nechytil za hrivu, nevyšvihol sa naň a nestisol kolenami, utiekol naprázdno.