3. dejstvo – Haimón dohovára Kreontovi a schvaľuje jeho snahu o upevnenie autority, ale nie za cenu neprávosti. Potom obraňuje Antigonu a zdôrazňuje to, že Antigona by mala byť velebená a nie zabitá. Kreón si naďalej stojí za svojim názorom. Haimón mu oponuje a rozzúrený opúšťa kráľovský palác. Kreón rozhodne, že Isménu ušetrí ale Antigonu zaživa pochová do hrobky v pustatine.
4. dejstvo – Antigona sa začína ľutovať. Ľutuje, že má zomrieť mladá, že nezažije manželstvo, deti a iné radosti. Ľutuje, že má zomrieť za dobrý čin. Náčelník zboru jej dáva za pravdu.
5. dejstvo – Do paláca príde slepý veštec Teiresias. Upozorňuje Kreonta na porušenie mravných princípov a božský zákon. Kreón si najskôr upevňuje svoju pozíciu kráľa a stojí si za rozhodnutím. Teiresias mu ďalej hovorí, že privolal na Téby hnev. Bohovia odmietajú obete z oltárov tébskych chrámov – čo znamená ich hnev. Kreón sa dostane do hádky s veštcom a urazí ho. Starec odíde z paláca. Náčelník zboru upozorní Kreonta, že jeho veštby sa vždy naplnili. Kreón sa vydá do pustatiny oslobodiť Antigonu.

Epilóg – Do kráľovského paláca príde prvý posol so správou o Antigoninej a Haimónovej smrti. Antigona sa v kamennej hrobke obesila a Haimón sa pred Kreontom prepichol mečom. Eurydika sa zrúti a vbehne naspäť do paláca. Prvý posol ju ide skontrolovať do paláca. Vtedy príde Kreón v náručí s Haimónovou mŕtvolou. Z paláca vyjde druhý posol. Povie Kreontovi, že Eurydika ho prekliala a potom spáchala samovraždu. Kreón ľutuje svoje činy a začína si uvedomovať svoje chyby. Prosí bohov o odpustenie a žiada, aby ho stráže odviedli.