Sofokles: Antigona

POSTAVY:
Antigona – dcéra tébskeho kráľa Oidipa, sestra Ismény, Eteokla a Polyneika.
Haimón – najmladší syn Kreonta, Antigonin snúbenec.
Kreón – nový kráľ Téb, Antigonin strýko a Haimónov otec.
Isména – Antigonina mladšia sestra.
Eteokles – brat Antigony, Ismény a Polyneika. Po smrti ich otca sa spolu s bratom Polyneikom poháda o trón. Uchopí moc a Polyneikes je vyhnaný z Téb.
Polyneikes – Po vyhnaní z Téb nachádza útočište v Arge a odtiaľ pritiahne k Tébam a v boji s Etoklom sa naraz zabijú.
Eurydika – Kreontova manželka.

CHARAKTERISTIKA DIELA:
Zobrazuje konflikt medzi mocou a zákonmi a mravnými princípmi a božskými zákonmi. Zároveň je tu ukázaný konflikt – Kreón nie je ochotný akceptovať názory Haimóna, preto že si myslí, že Haimón je primladý, aby ho mohol poučovať. Antigona je tragédia v piatich dejstvách. Prvýkrát ju hrali v Aténach v roku 442 pr. n. l. Dielo nadväzuje na udalosti v diele Kráľ Oidipus. Celý dej sa odohráva pred kráľovským palácom v Tébach.

DEJ:
Prológ – Deti kráľa Oidipa žijú v Tébach a bojujú proti sebe 2 znepriatelené strany. Sú to 2 bratia, ktorí vo vojne padli. Kým Eteokla majú dobre pochovať, Polyneika nechcú pochovať, lebo bol vlastizradca. Jediný, kto sa vzbúri je Antigona.
1.dejstvo – Eteokla pochovajú a Polyneiko nemá byť pochovaný. Ku Kreontovi príde strážca a povie, že niekto ho pochoval.
2. dejstvo – Strážca pristihne Antigonu pri pohrebnom obrade a odvedie ju do paláca. Antigona sa pred Kreontom obhajuje a odvoláva sa na božské zákony a mravné princípy. „Prišla som na svet milovať, nie nenávidieť.“ Kreón si stojí za svojím rozhodnutím a upevňuje svoju autoritu. Dá priviesť Isménu. Tá bráni Antigonu a chce rovnaký trest aj pre seba. Antigona ju odhovára a Kreón vydá rozkaz obe uväzniť.
3. dejstvo – Haimón dohovára Kreontovi a schvaľuje jeho snahu o upevnenie autority, ale nie za cenu neprávosti. Potom obraňuje Antigonu a zdôrazňuje to, že Antigona by mala byť velebená a nie zabitá. Kreón si naďalej stojí za svojim názorom. Haimón mu oponuje a rozzúrený opúšťa kráľovský palác. Kreón rozhodne, že Isménu ušetrí ale Antigonu zaživa pochová do hrobky v pustatine.
4. dejstvo – Antigona sa začína ľutovať. Ľutuje, že má zomrieť mladá, že nezažije manželstvo, deti a iné radosti. Ľutuje, že má zomrieť za dobrý čin. Náčelník zboru jej dáva za pravdu.
5. dejstvo – Do paláca príde slepý veštec Teiresias. Upozorňuje Kreonta na porušenie mravných princípov a božský zákon. Kreón si najskôr upevňuje svoju pozíciu kráľa a stojí si za rozhodnutím. Teiresias mu ďalej hovorí, že privolal na Téby hnev. Bohovia odmietajú obete z oltárov tébskych chrámov – čo znamená ich hnev. Kreón sa dostane do hádky s veštcom a urazí ho. Starec odíde z paláca. Náčelník zboru upozorní Kreonta, že jeho veštby sa vždy naplnili. Kreón sa vydá do pustatiny oslobodiť Antigonu.

Epilóg – Do kráľovského paláca príde prvý posol so správou o Antigoninej a Haimónovej smrti. Antigona sa v kamennej hrobke obesila a Haimón sa pred Kreontom prepichol mečom. Eurydika sa zrúti a vbehne naspäť do paláca. Prvý posol ju ide skontrolovať do paláca. Vtedy príde Kreón v náručí s Haimónovou mŕtvolou. Z paláca vyjde druhý posol. Povie Kreontovi, že Eurydika ho prekliala a potom spáchala samovraždu. Kreón ľutuje svoje činy a začína si uvedomovať svoje chyby. Prosí bohov o odpustenie a žiada, aby ho stráže odviedli.