Hlavnými postavami sú Ximena a Rodrigo. Obidvaja sú do seba zaľúbení. Rodrigovmu otcovi Donovi Diegovi udelí kastílsky kráľ vyšší titul. Ximenin otec žiarli a myslí si, že on by si povýšenie zaslúžil viac. Pohádajú sa a Don Goméz dá facku Donovi Diegovi. V tomto období to bola v Španielsku forma najvyššej urážky a keďže v tejto dráme bojuje cnosť s láskou, Don Diego si žiadal pomstu . . .
Vystupuje tu taktiež kastílska Infantka, ktorá bola tiež zamilovaná do Rodriga. No jej vysoký titul kráľovskej dcéry jej nedovoľoval, aby dovolila citom zhodiť ju pred španielskym ľudom a zobrať si za manžela šľachtica. Tak si povedala:
,, Nuž mojej strápenej duši už rozumnej, že len ich manželstvom sa vráti pokoj jej. Ak láska oheň je žijúci z nádeje, keď zhasne nádej, aj oheň dotleje. Aj vo mne zhasne plam, keď ho nič neživí, a čo jak trúchlo znie príbeh môj trúchlivý, isté je, že keď raz Ximena dostane Rodriga za muža, strasť moja prestane, môj duch sa vylieči . . .!“
A tak sa snažila dať dokopy Rodriga a Ximenu. Ale keďže Ximenin otec urazil Rodrigovho, Don Diego chcel pomstu v podobe smrti Dona Goméza. On bol však už postarší, a tak o to poprosil svojho syna. Rodriga to zaskočilo, pretože vlastný otec mu kázal zabiť otca svojej milej so slovami:
,, zabi, alebo mri!“
Po tomto rozhovore s otcom Rodrigo premýšľa o samote o tom, čo má urobiť:
,, Až v hĺbku srdca, bedár ja trafený nevdojak, smrteľne poranený, pre spravodlivú vec pomstiť sa predurčený, prijímaním úder ten, ktorý ma zabíja. Tu stojím, nehybne a s dušou plnou bôľu, ja, biedna obeť Sporu. Už blaho lásky na dosah som mal, tu div sa neutrýznim! Potupa stihla otca môjho, žiaľ, a tupiteľ je otcom Ximeniným! Strašlivý zúri vo mne boj! V hrudi mi s hlasom cti zápasí lásky zvanie: Pomste ak prednosť dám, mám milej preklínanie. Jedno ma pobadá, druhé meč zdŕža môj. Čo mi je prednejšie: česť, a či moja láska? To je tá voľba ťažká! Nešťastie nekonečné z oboch strán, len myslieť naň, sa trýznim! Či ostať v hanbe, a či biť sa mám na život, na smrť s otcom Ximeniným? Otec môj, milá, láska, česť! Povinnosť vznešená, tyranstvo premilé mne! Pomrie, čo teší ma, a česť moja zvädne?
Tu strácam blaženosť, tu slávy ratolesť. Meč, krutá nádej ty duše, vždy pre česť mrúcej, no dnes i milujúcej, ty nástroj pomsty, no i šťastia kat, pre ktoré
sa dnes trýznim, nač´ si mi daný?
Pomstu vykonať, so srdcom rozlúčiť sa Ximeniným? Lepšie je skonať, a čim skôr! Milej i otcovi, obom som zaviazaný. Ak pomstu vykonám, budem ňou preklínaný, ak nie, mnou Pohrdne, že zbabelý som bol. Ak láske prednosť dám, vtedy – žiaľ, aké muky – nehodný som jej ruky! Tak kríž môj rastie, spásy v ničom niet, nech už čokoľvek činím. Nuž, poďme umrieť. Aspoň, keď už mrieť, neublížime citom Ximeniným. Umrieť, a všetku hanbu zniesť! Voliť skon, takýto smrteľný pre vec slávy!
Strpieť, nech v Španielsku sa potom o mne vraví: ten mečom nevedel brániť rodu česť. Pre lásku, čo sa mi tak či tak navždy stráca, cti svojho domu vzdať!
Nie, nedbajme na hlas ten zlozvodný, veď ním len mdlým sa činím. Poď, meč môj, aspoň slávu zachráň mi, keď nesmiem byť už milým Ximeniným. Ach, áno, duch môj tápal v tme. Otec vždy viacej práv než milá na mňa má. Či už ma skolí meč, a či žiaľ skosí ma, čistú krv odovzdám, akú dal rod môj mne. Váhal som pridlho, jednak som pevný ostal: Poďme už, volá pomsta! Mne otca urazili, nie som muž, ak to hneď neodčiní. Hanba mi váhať. Meč môj, poďme už, ak keď nás sok je otcom Ximeniným...“
Zistil, že sa má rozhodnúť medzi dvoma cestami. Keď pôjde jednou, pomstí otca, zachová si svoju aj otcovu česť, ale stratí Ximenu. Keď pôjde druhou, nepríde o Ximenu, ale príde o svoju i otcovu česť a bude nimi opovrhované. Nakoniec sa rozhodol pre pomstu!
Vyzve Dona Goméza do boja a Rodrigo zvíťazí. Zabije Ximeninho otca. Keď sa to Ximena dozvie, uteká za Donom Fernandom, kastílskym kráľom a žiada si pomstu. Chcela za smrť svojho otca smrť jeho vraha, aj keď Rodriga milovala. V tom prehovoril Don Diego so slovami, že nech trpí pravý vinník, teda on! Veď Rodrigo bojoval zaňho a jeho česť očistiť mal. Ak chce smrť, nech zabijú jeho, nie Rodriga. No Ximena nesúhlasila! Tvrdo si stála za svojím so slovami: ,,Kto zabil, umrieť má!“
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Pierre Corneille: Cid
Dátum pridania: | 31.10.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | lenulka4444 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 349 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 4 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 6m 40s |
Pomalé čítanie: | 10m 0s |
Podobné referáty
Pierre Corneille: Cid | GYM | 2.9850 | 565 slov | |
Pierre Corneille: Cid | GYM | 3.0241 | 761 slov |