MÁJ
Autor: Karel Hynek Mácha
Niečo o autorovi: narodil sa v Prahe v roku 1810 v rodine mlynárskeho tovariša. Mácha bol tiež krstený nemeckým menom Ignaz v Česku používal Hynek. Študoval na rôznych školách a na gymnáziách. Študoval na právnickej fakulte v rokoch 1832-1836. Po ukončení štúdia pôsobil v Litoměřicích, kde náhle umrel na infekčnú chorobu v roku 1836. Iróniou je to, že pohreb sa uskutočnil v deň, keď mal byť zosobášený so svojou milou Lorou Šomkovou.
Roky 1833-1836 sú obdobím jeho tvorivej fázy. Mácha bol prevažne lyrický básnik. Často sa zamýšľal nad zmyslom života.
Vyvrcholením Máchovej tvorby je dielo MÁJ - romantický príbeh o nešťastnej láske s úvahami o sne a realite, o večnosti a pozemskom živote, o smútku nad ubiehajúcim životom, oslava krásy českej prírody a rodnej zeme
Útvar: lyricko-epická poviedka
Kompozícia: 1. Skladá sa z básne Čechové jsou národ dobrý! (oslava českého národa, vyzdvihuje udatnosť, nezištnú pomoc
blížnemu, vernosť kráľovi a vlasti, zbožnosť, starostlivosť o materinský jazyk)
2. zo 4 spevov
3. z 2 intermezz
Dej: stručný a jednoduchý, hlboké úvahy a opisy, rozvíja sa dramaticky
Postavy:
Vilém: mladý, odvrhnutý otcom, prijatý medzi zbojníkov, milujúci Jarmilu, nerozvážny
Jarmila: miluje Viléma, krásna
Forma: sylabizmus (rovnaký počet hlások vo verši), používa prízvučnú stopu jamb (u -) a trochej (- u)
Jazykové prostriedky:
Epizeuxa: ,,Tam žádný - žádný - žádny svit ....."
Opakovanie: slovo ,,láska" je v prvej strofe 1. spevu použité 10-krát
Kontrast: svetlo a tma, noc a deň, temno a farebnosť, otec a syn, láska Jarmily k Vilémovi a zároveň nevera, máj = mesiac lásky a zároveň zomierajú dvaja ľudia, príroda a svet
Eufónia: v cele zo stropu kvapká voda a autor to vyjadruje pomocou striedaním samohlásky ,,i", a ,,e": ,,.... zní – hyne – zní a hyne – zní – hyne – zní a hyne – zas ...."
Metafory: ,,a sama k sobě láskou mřela ..."; ,,ve ruž vou vzplanula zář ..."
Prirovnania: ,,jak milence milenka hledá ..."
Personifikácia: ,,luny krásna tvář ... hledá ...."
OBSAH:
I. Úvodná báseň:
oslava českého národa, vyzdvihuje udatnosť, nezištnú pomoc, blížnemu, vernosť kráľovi a vlasti, zbožnosť, starostlivosť o materinský jazyk:
Čechové jsou národ dobrý!
nešťastný, jenž v nouzi lká,
nechť se k Čechovi obráti,
ten mu rychlou pomoc dá, ...
Čechové jsou národ statný,
nepřemožen český voj ...
Čech kde stojí, krutá bitva
tamť i mnohý slavný čin ...
Čechové jsou národ věrný,
věrnost jejich první čest,
vlasti své i svému králi.
Čech i v smrti věrný jest ...
Jazyk český je i Tobě
Otcu drahým dedictvím ...
II. 1. Spev:
obraz májovej prírody, magická atmosféra mesiaca lásky:
Byl pozdní večer – první máj –
večerní máj – byl lásky čas
hrdliččin zval ku lásce hlas,
kde borový zaváněl háj.
O lásce šeptal tichý mech,
květoucí strom lhal lásky žel
svou lásku slavík ruži pěl,
ružinu jevil vonný vzdech.
Všetko živé i neživé potrebuje lásku:
Vře plnou – v čas lásky –
Láskou každý tvor.
Na brehu pri jazere sedí Jarmila, kt. čaká na svojho milého. Na hladine sa objavia obrysy člna. Neprichádza Vilém, ale posol, kt. jej oznámi, že Vilém je vo väzení odsúdený na smrť, lebo zavraždil jej zvodcu, pričom netušil, že zabil svojho otca. Jarmila v zúfalstve, že spôsobila nešťastie svojmu milému, skáče do jazera a utopí sa.
III. 2. Spev:
Vilém vo väzení smúti, nahnutý nad kamenným stolom, zajtra po jeho smrti svet pôjde ďalej, jeho dedina bude žiť svojím životom aj bez neho. Spánok je milostivý – vo sne prežíva opäť dni mladosti. Dozvieme sa príbeh vodcu lupičov, otcovraha, odstrčeného dieťaťa.
IV. 1. Intermezzo:
Zbor duchov, mesiac, hmla, krtko, noc sa chystajú prijať medzi seba odsúdenca a každý ponúka, čo zaobstará na pohreb:
Čekan s kolem
,,Mrtvému rakví budu já."
Žáby z bažiny
,,My odbudnem pohřební zpěv."
Vichr po jezeru
,,Pohřební hudbu vichr má."
Měsíc v zenitu
,,Já bílý příkrov k tomu dám."
Mlha po horách
,,Já truchloroušky obstarám."
Noc
,,Ja černá roucha doručím."
Hory vkolo krajiny
,,Roucha i roušky dejte nám."
. . . . . . . .
V. 3. Spev:
Oslava krásnej májovej prírody. Kontrast rána v prírode a dňa smrti Viléma. Príroda hýri životom, všetko sa hýbe, šumí. Je ráno a z mesta vychádza vojenský pluk, kt. vedie odsúdenca. Ľud kričí: ,,To on, to on! Strašný lesu pán!" Zástup prichádza na kopec, kde je kaplnka a dlhý kôl. Vilém sa naposledy rozhliada po okolí, v ktorom prežil chvíle slobody. O chvíľu prichádzajú vojaci s katom. Vilém sklopil zrak a pokľakol pred katom. Ten mu odsekol hlavu, ktorú nastokli na kôl.
VI. 2. Imtermezzo:
Lúpežnícka družina sedí nepohnute so zrakom upretým k zemi, do diaľky plynie ich šepot
,,Vudce zhynul! – vudce zhynul!"
Aj lesy smútia za stratou pána.
Zachvěly se lesy dalné,
Ozvaly sanářky valné:
,,Pán náš zhynul! – zhynul!! - zhynul!!!"
VII. 4. Spev:
Vilém zomrel a do sklady vstupuje lyrický hrdina – básnik. Prichádza do Vilémovho kraja na siedmy rok po poprave. Prechádza okolo pahorku, zaujmú ho kosti nebožtíka, a preto sa vypytuje na jeho osud. Príbeh Viléma mu porozpráva hostinský. Načrtáva pôvod príbehu Viléma a Jarmily. Autor prezrádza stotožnenie sa s hrdinom svojej skladby.
Vydavateľstvo: Tatran
Rok a miesto: Bratislava 1983
Téma: Láska, ktorá vedie k vražde vlastného otca
Idea: Kontrast májovej prírody a rozdielnej dobe ľudského života. Sláviť májovú prekrásnu prírodu a lásku, pričom ju autor stavia proti rozdielnym dobám ľudského života.
