Znaky romantizmu v tomto diele:

1. Opisovanie prírody. Autor často opisuje prírodu v superlativách, takisto opisuje aj Paríž. Príbeh je popretkávaný opismi Francúzska a Paríža v rokoch 1480-1860.
2. Návrat k histórii. Dej sa odohráva v 15. storočí, zatiaľ čo autor žije na prelome 18. a 19. storočia. Preto sa tak často vracia k udalostiam mimo príbeh.
3. Hrdina. Ako sme si u romantikov zvykli na hrdinu samotného, smutného a pesimistického, nachádzame ho takéhoto aj v tomto diele.
4. Rozpor. Nachádza sa tu typický romantistický rozpor: Sen a skutočnosť. Hrdina často nevie, či sníva alebo žije, svedčia o tom mnohé jeho myšlienky.
5. Filozofické smery. Zreteľné sú aj romantistické filozofické smery: idealizmus, sentimentalizmus, titanizmus a v určitom zmysle aj iracionalizmus. Subjektivizmus sa neprezentuje, pretože hrdinov je viac.
6. Dramatický záver. Na záver všetci hlavní hrdinovia zomrú. Buď od osamelosti, pocitu nedokonalosti alebo sú násilne zavraždení.

Hlavné postavy:
Quasimodo: Tento jednooký, hluchý a krívajúci hrbáč je zrejme hlavným hrdinom tohto diela, aj keď to autor nedáva najavo. Quasimodo je odmalička sirotou, ktorého si adoptuje arcidiakon Clude Frollo a určí ho za zvonára Matky Božej. Pomaly začína nenávidieť ľud, ktorý sa mu vždy smeje do očí a začína žiť ako nočné zviera. Tento tvor sa zmieta medzi láskou k svojmu pestúnovi a láskou k svojmu povolaniu, ktoré ho, paradoxne, oberie o sluch. Napriek tomu je vždy pevne oddaný svojmu remeslu, až dokým ho neodsúdia na smrť. Vtedy stretáva cigánku Esmeraldu, do ktorej sa zamiluje a snaží sa ju chrániť, čo mu nevyjde, a tak dobrovoľne zomrie. Ešte predtým však necháva zvíťaziť lásku k žene, než lásku k svojmu adoptívnemu otcovi, ktorého na konci zabije.

Esmeralda: Krásna, jednoduchá, krehká, mladá a naivná cigánka si získava ľudí (a samozrejme aj peniaze) jej očarujúcim tancom, spevom a hrou s jej najlepšou priateľkou, kozičkou Džali. Toto jej napokon zapríčiní prívlastok čarodejnica, ktorého sa nemôže zbaviť. Nesmierne sa zamiluje do dôstojníka pluku Pheobusa, pre ktorého je ochotná obetovať život. Nakoniec sa kvôli nemu ocitne pred súdom a čaká ju obesenie, z ktorého ju unesie Quasimodo. Drží ju v chráme avšak jedného večera ju jej „manžel na štyri roky“ spolu s arcidiakonom unesie. Nájde svoju stratenú mamu, ale nakoniec je popravená.

Claude Frollo: Človek nesmierne zahĺbený a zamilovaný do učenia, vedy a viery. Celý svoj život zasvätil vzdelávaniu, výchove brata, z ktorého sa stane tulák; Quasimoda a nakoniec čiernej mágii. Stane sa z neho černokňažník a zamiluje sa do Esmeraldy. Je schopný pre ňu urobiť čokoľvek. Keď však zistí , že je zaľúbená do dôstojníka, zabije ho a vinu zvalí na Esmeraldu. Nerátal však s tým, že Phoebus je aj naďalej na žive a že sa Esmeralda vyhne poprave. Nakoniec zomiera, zavraždený Quasimodom.

Phoebus: Dôstojník parížskeho pluku, ktorý je zasnúbený, a ktorý sa aj napriek tomu radostne oddáva dievčinám a múti im hlavy. Takto dostal aj Esmeraldu. Hovorí jej, že ju miluje, čo vôbec nie je pravda. Nakoniec sa ožení so svojou snúbenicou a na Esmeraldu si ani nespomenie.

Pierre Gringoire: Básnik, s ktorým sa stretávame ako s prvým. Je zúfalý, lebo jeho hra nemala úspech a je nútený stať sa tulákom. Keď ho tuláci chcú obesiť Esmeralda ho zachráni a vydá sa za neho. Skôr ako do nej sa zamiluje do jej kozičky, ktorú nakoniec zachráni a stane sa z neho bohatý básnik.

Záver:
Táto kniha je dielom ukazujúcim život v tomto storočí ako aj lásku. Lásku k žene, k povolaniu, ku zvieraťu, a všeobecne, lásku ku človeku. Je odzrkadlením vtedajšej doby a ukazuje, že nikdy nevyhrá spravodlivosť a aká dokáže byť ľudská zloba.