Čo z nás má byť?"
Vracia sa späť do regimentu a jeho kamaráti umrú, a aj jeho najlepší kamarát Kat, ktorý ho zasvetil do frontového života a zostáva posledný z jeho triedy a potvrdzuje absurditu vojny. "Som veľmi pokojný. Som taký opustený a nič nečakám. V rukách a očiach mi prúdi život, čo ma niesol cez tieto roky. Či som ho prekonal neviem."
"Padol v októbri 1918, jedného dňa, čo bol na celom fronte taký pokojný a tichý, že sa správa z bojiska obmedzila iba na vetu: Na západe nič nové...
Padol dolu tvárou, ležal na zemi, akoby spal. V tvári mal taký pokojný výraz, akoby bol takmer spokojný s tým, že sa to tak skončilo."

Názor: Hneď na úvod, čo ma napadá, je slovo fantastické. Máloktorá kniha z povinného čítania ma tak veľmi zaujala ako táto. V tejto knihe nie je hlavný dej, ale názory a myšlienky. Toto je hlavne kniha o priateľstve, o pritateľstve na život a na smrť na fronte, taktiež je to kniha o absurdnosti vojny. Tiež je to o tom, ako vojna mení ľudí, ako odkrýva v človeku netušené svety nenávisti i lásky, zbabelosti i hrdinstva, krutosti i obetavosti, holého pudu sebazáchovy i neuveriteľnej veľkorysosti. Sú to veľmi jednoduchým spôsobom vyjadrené nálady, myšlienky, zážitky tohto vojaka. Človek nemusí čítať poza riadky, ale si to priamo prečíta, tak ak chcete prežiť neuveriteľne silný emocionálny zážitok z čítania knihy, nech sa páči, kniha je tu pre vás...

Štylistické a jazykové prostriedky: je to socialny román z obdobia prvej svetovej vojny z pohľadu nemeckých vojakov. Autor sa zaoberá hlavne pocitmi vojakov a ich charaktermi. Dej je veľmi ľahký, zrozumiteľný pre pre každého čitateľa. Štylizácia vety zodpovedá intonácii hovorovej reči. Opisy sú stručné, jasné, žiadne zdĺhavé opisovania, len holé fakty ako:
"Vybuchne granát. Hneď na to ďaľšie dva. A už sa to začína. Palebný prepad. Guľomety rapocú. Vyzerá to na útok. Všade vyletujú svetelné rakety. Neustále.". Mnoho slengových výrazov (vyfasovali, hladoši) je používaných v texte. Celá kniha je písaná v prvom páde jednotného čísla. Žiadná sentimentálne spomienky, žiadne metafory, personifikácie, málo prirovnaní. Autor často graduje text:
"Ich stav je beznádejný, budú chrliť krv a dostávať záchvaty dušnosti, až sa zadusia."
"Granáty, plyn a tanky - rozdrvenie, rozožratie, smrť."
Zo začiatku je dej veľmi optimistický, nálada je skvelá, ale čím ďalej, tým viac prepadá vojakov beznádej a tiež sa autor sa často vracia do minulosti - retrospektíva. .