Málka

Dielo Františka Švantnera je vyvrcholením prózy naturizmu v prvej polovici 40. rokov. Narodil sa v Bystrej. Učil na viacerých ľudových školách. V rokoch 1947-1950 bol externým referentom Matice slovenskej a venoval sa literárnej činnosti. Predčasne zomrel v nemocnici v Prahe.
Prvý poviedku Výpoveď uverejnil v časopise Svojeť. Po nej nasledovali ďalšie, v knižnej podobe vyšli až roku 1976 pod názvom Novely.Už v nich sa prejavil ako bystrý pozorovateľ života so schopnosťou podať jeho umeleckú analýzu. Lyrizmus bol pritom iba jednou polohou v prístupe k stvárneniu skutočnosti.
Medzi jeho ďalšie diela patria:
Romány: Nevesta hôľ, Život bez konca
Novely: Dáma, Sedliak, Kňaz, Ľudská hra list…Spolu vyšli knižne až v roku 1966 pod názvom Dáma. Prvým knižným dielom, ktoré vzniklo ako dôsledok „vlády“ naturizmu, bol súbor ôsmich próz Malka. Vždy je v nich prítomná smrť, ale jej príčina sa problematizuje buď riešením, vyvrcholením, alebo sa zahaľuje tajomstvom. Jednou z nich je aj novela Malka. Švantner ako jedinečný spodobňovateľ bytostných síl v človeku nemohol sa vyhnúť i motívu lásky. Najúčinnejšie ho vyjadril azda v novele Malka. Cez vášnivú lásku sa stáva hrdina Malky účastným dokonca na prírodných dejoch. Vo svojej láske chce objať celú prírodu, chce s ňou splynúť. Dej sa odohráva v prostredí slovenských hôr v neurčitom čase, niekedy pred Turicami. Malka je malé, útle, ryšavé dievča, ktoré sa zapáčilo valachovi a mal sa s ňou oženiť. Slúžila u Michalčíka, ktorý mal obecnú krčmu na Beňuši:
„Nemôžem povedať, že bola M. krásna. Ach to nie. Ale zvábila môj pohlad najskorej svojou skromnosťou ako žabie očko, čo bojazlivo vyzerá spod lopúcha na človeka. Malka sa mi páčila taká, ako bola, ba práve len taká, drobná, vypĺchnutá, ušmochtlaná.Ohnivé vlasy svietili jej okolo vypučeného detského čielka.“
Valach je aj rozprávačom celého príbehu. Miluje Malku, hoci nevie prečo. Pracoval veľmi tvrdo na salaši. Vďaka slepej žiarlivosti sa stane, že Malka nakoniec umre v snahe zachrániť svojho brata.
Šajban bol Malkin brat, pracoval tiež na salaši, ale neboli s valachom kamaráti. Privandroval z hôľ bez košele a ostal u baču:
„Prerastal ma aspoň o pol hlavy a aj v pleciach bol širší. Tvár mal divne dokrútenú, azda vetriskami došľahanú alebo úpekom porozkalovanú ako kôra kosodreviny. Krk mu sputnávali hrubizne žily. Zo strakatých očú vytŕčal sa mu studený chlad a hrôza pretúlaných nocí.