Na čelnej stene otcova podobizeň v dôstojníckej uniforme, ďalej rozvešané šable, kordy, pištole a pušky, čibulky, pamiatky z koloniálnych výprav, ako oštepy a štity, luky, čípy a jatagány, parohy, lebky antilop a iné poľovnícke trofeje. Pri ďaľších stenách sú knihovne a vyrezávané skrine, stojan s radom vyleštených pušiek, oriantálne textílie, mapy a zvieracie kože. Celkové - izba je preplnená mužským haraburdím; ťažký písací stôl, na ňom slovníky, glóbus, fajky, ťažidlá zo šrapnelov, džbánky na tabak a podobné veci, pohovka s tureckými vankúšmi, ošarpané kreslá a taburety, arabský stolík so šachovnicou, stolík s cestovným gramafónom, na skriniach vojenské černošské masky a iné, čo sa asi pred dvadsiatimi rokmi prinášalo z ciest a kolónií ako pamiatky. No všetko už na prvý pohľad je hodne ošúchané a nečasové. Pripomína to skôr rodinné múzeum než obývaciu izbu."

Tonko píše báseň a Peter s Kornelom sa mu vysmievajú, ale nakoniec zhodnotia, že verše sú vcelku pekné. Zarážajúce na tom je, že Tonko píše o smrti. Dvojičky si prisadli k šachu, spomínajú na otca a hádajú sa o politike. Medzitým vstúpi do miestnosti ich matka. Keď ostane v miestnosti sama, začne sa rozprávať s manželom (mŕtvym). Rozprávajú sa, ako zomrel, padol lebo im dal plukovník zlý príkaz:
Matka: Prepínaš, zlato moje. Nehnevaj sa, ale v tomto si vždycky prepínala. Prosím ťa, aké hrdinstvo? To nebola taká veľká vec. Celkom bezvýznamná zrážka s domorodcami - a k tomu ešte prehraté.
Otec: To sú iba reči, dušička. Hádam ti chceli osladiť to, že sa mi stal malér, vieš? Prosím ťa, aký hrdina? Niekto ta musel ísť. Keby som sa nebol prihlásil ja, bol by šiel niekto iný. To je celé. Pozri, takto postupovala celá hlavná kolóna a tu priesmyk sme mali obsadiť malým oddielom. To bolo celé. Dohromady 52 mŕtvych. Teda celkom bezvýznamný prípad. Matka mu vyčíta, že ju nechal samu s 5 deťmi a neželá si, aby boli aj oni vojakmi, ako ťažko sa jej bez neho žije:
Matka: Bolo tu päť detí, Richard, a pozri si ich. Nevieš, čo je to pre samotnú ženu. Šaty, jedlo, škola a zas šaty, jedlo, škola. Stále, stále počítať, päť ráz obrátiť každá handričku, každý halier.. čože vy o tom všetko viete!

Matka taktiež spomína Ondra a vtom sa objavuje v izbe a hovorí, že bolo jeho povinnosťou zomrieť, pretože keby sa on vyliečil, ešte mnoho ďaľších by umrelo na žltačku a mal by výčitky svedomia.
Juraj vchdádza do miestnosti, práve dolietal - naposledy. Zabil sa pri prekonávaní výškových rekordov. Matka nevie pochopiť, prečo chcel prekonať nejaký rekord. Všetci odídu, keď Kornel klope na dvere a povie správu o Jurkovej smrti matke.

II.Dejstvo
Tá istá izba, ale pribudlo rádio.
Kornel vstúpi do miestnosti v polovojenskej uniforme.