Keby som ja bol klavírny virtuóz, asi by som hral niekde v skrini.“
Stretáva sa s niekoľkými priateľmi a tiež bývalu bratovu frajerku, ale takmer vždy sa s nimi lúči opäť znechutený. · „V jednom kuse niekomu hovorím, teší ma, že vás poznávam, hoci ma to vôbec neteší. Ale ak chcete prežiť, musíte také veci hovoriť.“
Rozmýšľa aj nad svojim vzťahom k dievčatám, keď sa známy pohrdlivo vyjadruje o jeho priateľke. Znova si uvedomuje svoju odlišnosť, až asociálnosť. · „Zväčša to býva tak, že keď ste s dievčaťom a keď sa s ňou dostanete tak ďaleko, že by ste to už-už mohli urobiť, začne vás to dievča prosiť, aby ste prestali. Mojím nešťastím je, že naozaj prestanem. Väčšina chalanov neprestane. Ja za to nemôžem.“
Tvrdí, že sa mu nepáčia apoštoli a že si ich Ježiš vybral len tak od oka. Keď ho podvedie pasák prostitútky, s ktorou sa nakoniec len chcel porozprávať, pretože mu jej bolo ľúto,
· Sranda, keď som tie šaty vešal do skrine, bolo mi trocha smutno. Predstavil som si, ako šla do obchodnu a kupovala ich a ako nikto v obchode nemal ani potuchy, že je prostitútka a tak. Keď si ich kupovala, predavač si pravdepodobne myslel, že je to poriadne dievča. Bolo mi z toho strašne smutno, neviem prečo. rozplače sa a predstavuje si strašnú pomstu. Zároveň vie, že by jej nikdy nebol schopný. Zdá sa, že jediné, čo má rád, sú malé deti. · „Bohatstvo, ako ja školu nenávidím! A nielen školu. Všetko. Nenávidím život v New Yorku a vôbec. Nenávidím taxíky a autobusy na Madison Avenue so šoférmi, čo večne na teba revú, že sa vystupuje vzadu, nenávidím výťahy, v ktorých sa musím voziť, ak chcem ísť von, predavačov u Brooksa, čo ti donekonečna skúšajú nohavice, nenávidím...“
Premýšľa nad tým, kam sa podejú kačky z jazierka v zime, ale nenachádza nikoho, kto by sa nad tým chcel zamýšľať. Jedinou nádejou beznádejného idealistu zostáva malá sestrička Phoebe. Zavolá dlhoročnej kamarátke, Sally Hayesovej a dohodli sa, že pôjdu spolu do divadla. Cestou do divadla kúpil sestre platňu. Po divadle šli spolu na klzisko a na malinovku, kde jej navrhol:
· Mám v banke asi 180 dolárov, požičali by sme si auto. Vážne. Budeme bývať v zrubových táboroch a tak, kým nám vydržia prachy. Keď všetky prachy minieme, nájdem si nejaká prácu. Budeme žiť niekde pri potoku a neskôr by sme sa mohli aj vziať alebo čo. Čo povieš? Poďme! Čo povieš? Šla by si so mnou? Prosím ťa, poď!
Keď mu povie:
· Lebo nemôžeme, a dosť. Po prvé, obaja sme prakticky ešte deti. A zamyslel si sa vôbec nad tým, čo urobíš, keď minieme všetky prachy a nedostaneš prácu? Umrieme od hladu.