Celý ten tvoj nápad je taký neskutočný, že sa to nedá ani…“
začne jej nadávať a opisovať, že potom to už bude iné a do očí jej povie, že ho nasrala!!
Večer sa stretol s dávnym kamarátom v bare, kde sa spil na mol a cestou rozbil platňu pre Pheobe. Rozmýšlal, že teraz ochorie a umrie. · Napadlo mi, že možno dostanem zápal pľúc a zomriem. Predstavil som si, ako mi prídu na pohreb milíony kreténov….Títo všetci prišli, keď zomrel Allie, celá tá odporná debilná banda…. Strašne mi bolo ľúto mamy aj otca. Najmä mamy, lebo tá sa ešte vždy naspamätala z Allieho smrti. Predstavil som si, ako nevie, čo si má počať s mojimi oblekmi, športovým výstrojom a ostatným haraburdami. Jedno ma na celej veci utešovalo. Vedel som, že Pheobe na môj sprostý pohreb nepustia, lebo je ešte decko…. Kto stojí o kvety, keď je mŕtvy? Nikto
Rozhodol sa ísť tajne za svojou sestrou, ale tak aby ho nevideli rodičia. Podarí sa mu vkradnúť sa do domu a zobudiť ju. Dá jej kúsky platne a ospravedlňuje sa jej a na rovinu jej povie, že bol opitý. Ona si ich len dá do stolíka a povie, že ich zbiera. Vyčíta, že ho vyhodili zo školy a že je proti všetkému a všetkým. Vysvetľuje, prečo odtiaľ odišiel:
· Má to milión príčin. Bola to jedna z najhorších škôl, do akých som doteraz chodil. Hmýrila sa pokrytcami. A chrapúňmi. V živote si nevidela toľko chrapúňov. Povedzme, že sa u niekoho na izbe sedelo a debatovalo a niekto sac chcel dostať dnu. Ak to bol nejaký nasprostastý alebo uhrovitý chalan, tak ho dnu nepustili. A bolo tam to poondiate bratstvo, do ktorého som vstúpil aj ja, lebo som zbabelec. Bol tam jeden nudný chalan, čo mal uhry, Robert Ackley, a ten sa tiež chcel dostať do bratstva. Nevzali ho. A to len preto, lebo bol nudný a mal uhry. Bola to hnusná škola.
Pheobe sa ho opýta, čo by chcel robiť, či existuje niečo čo by mal rád. · „Poznáš tú pesničku Keď raz človek niekde v žite chytí človeka? - To má byť Keď raz človek niekde v žite stretne človeka. To je báseň. povedala Phoebe. - Proste ja si v jednom kuse predstavujem, ako sa davy malých deciek hrajú na takmom velikánskom žitnom poli. Tisíce malých deciek, a široko-ďaleko ani jediného dospeláka, myslím teda okrem mňa. A ja Ti stojím na kraji nejakej strašnej priepasti. A vieš, čo musím robiť? Musím chytiť každého, kto sa priblíži k tej priepasti. Rozumieš, ak uteká a nedáva pozor, kam uteká, ja musím odniekiaľ vyliezť a chytiť ho. Toto by som robil od rána do večera. Chytal by som tie decká v žite. Viem, že je to bláznovstvo, ale je to jediná vec, ktorú by som fakt rád robil.“
Odchádza od sestry a chce prespať u ďalšieho učiteľa Antoliniho.