John sa sprvu nechcel vrátiť, pretože
„Hnusia sa mi vaše duševné cvičenia, ktoré ste zaviedli, hnusí sa mi vaša nekonečná kajúcnosť, hnusí sa mi škola, hnusí sa mi všetko, pán riaditeľ, ten duch kresťanský a národný, ktorý nám nanucujú,“
ale nakoniec sa vrátil k učiteľstvu a začal sa stretávať s Darinou, ktorá ho veľmi ľúbila. Medzitým umrela Paulínka a Tomáľov strýko si uvedomil, aký je zbytočný na tomto svete. Šli za Lyčkovou, u ktorej istý čas Paulina žila. Pre ňu bol neľútostný osud Paulíny Húsaričky bol osudom všetkých robotníkov, celej triedy. Príčinou jej smrti boli nepriatelia robotníkov. Tomáš cestou domov stretol Lašuta, ktorý počúval hlas z ampliónu a jeho obraz šťastia sa rúcal. Hlásali o kresťanstve a zatracovali židov.
Tomáš s Darinou a Lašutom šli čakať Editu na stanicu. Bola prefarbená na blond a už sa mohli verejné privítať. Darina povedala na popud Tomášovi, aby rýchlo nastúpili na vlak do Vrútok. Cestovali na čierno a vo vlaku stretli Lyčku. Pri vystupovaní mu Lyčka dal dva kufre, nech mu ich odnesie a keď si sprievodca pýtal lístok a on ho nemal, chytili ho a odviedli na stanicu, kde ho vypočúvali. On im tvrdil, že tie kufre nesie nejakému švajčiarovi a nevie čo v nich je. Nechcel udať Lyčku! V kufroch boli nejaké tlačivá. Odviedli ho späť do Žiliny na vyšetrovaciu stanicu, kde ho stále vypočúvali a on im nemal čo povedať. Na Paulinkyn pohreb neprišiel nik okrem Johna. Keď vyšiel z márničnej kaplnky, pripojili sa k nemu Lyčková so zástupom. Keď ju pochovali, Lyčkova riekla:
”My všetci sme tu, Paulínka, čo sme tu, žijeme ako si žila ty, a hynieme, ako si hynula ty. My sme uvedomelí ľudia. Nás všetkých s tebou drží rovnaký súcit, rovnaké triedne puto. Nám mužov berú a zabíjajú ako tebe. Nám deti berú a zabíjajú ako tebe. Teraz, keď si dobojovala, buď spokojná. My sme uvedomelí ľudia. Mz tiež len vtedy budeme spokojní, keď zvíťazime. Ale prv nie, to ti sľubujeme. ď zvíťazime. Ale prv nie, to ti sľubujeme.“
Vyšlo najavo, že Editka je židovka. Matka prišla do mesta a šla čakať pred školu Tomáša, keď sa pár dni neobjavoval, šla za riaditeľom a ten jej povedal, že ho uveznili. Jeho manželka poradila Margitke, aby išla to Bystrice a vyspovedala sa hlave štátu. Matka si myslela, že jej syn je komunista a tak mu to aj povedala. Na druhý deň prišli prehľadať jej dom, či tam nemá zbrane alebo niečo podobné. Matka nevedela, že vlastne zradila vlastného syna, pretože verila v pravdu a spravodlivosť. Tomáša previezli do väznice v Bratislave. Dobitý a nevyspaný Tomáš rozmýšlaľ čo im povie. Mogoz mu pracoval na plné obratký a niektoré myšlienky viedli až do absurdity. Ale svojich známych do toho nechcel zapojiť a tiež nechcel udať Lyčku, hoce nevedel, prečo sa musí skovávať.