·Autor: J. W. Goethe
·Dielo: Utrpenie mladého Werthera
Postavy: Werther
Lotte
Albert
Wilhelm
Lotyn otec, jej súrodenci
dievčatá, sluhovia, vyslanec, osudy rôznych ľudí, ktorých stretáva

·Dej : roky 1771 a 1772, hlavným hrdinom je mladý vzdelaný muž, umelec, ktorý odchádza z mesta na vidiek, aby tu našiel inšpiráciu. Na vidieku v prírode nachádza životnú lásku Lottu, no ona je sľúbená Albertovi, ktorý sa stáva Wertherovým priateľom. Werther sa snaží s láskou vyrovnať, na Lottu zabudnúť, no cit je silnejší a Werther celú situáciu rieši samovraždou.

Obdobie, v ktorom tvoril:
Revolučné hnutia, rozpad feudalizmu a nástup kapitalizmu v 18. st. ovplyvnili filozofiu i umenie. Proti rozumovému poznaniu skutočnosti sa zdôrazňovalo nerozumové, vcítenie sa pomocou citov ( iracionalizmus ). Nová filozofia ( idealizmus ) považuje ducha, myšlienku, vedomie za prvotné a hmotu, bytie za druhotné. Nový vzťah človeka k životu a spoločnosti sa spevňuje a dotvára na romantizmus. Romantizmus je individuálnou vzburou proti svetovému poriadku a spoločnosti. Jednotlivec v romantizme strácal istotu, cítil sa sklamaný a osamotený z nenaplnenia ideálov, pretože mnohé národy ostávali nejednotné. Človek túžil po slobode, po sociálnej spravodlivosti a chcel zmeniť svet aj za cenu vlastnej obete. Hrdina je vydedenec spoločnosti žijúci na jej okraji, alebo úplne mimo spoločnosti ( zbojník, žobrák, väzeň ), cíti sa osamelý, opustený a nepochopený. Pochádza zo všetkých spoločenských vrstiev, je výnimočný, túži po ideále, ktorý sa mu nepodarí dosiahnuť . Hlavný konflikt spočíva v rozpore sna a skutočnosti, charakteristická je mravná obroda postavy (premena). Autori sa vo svojich dielach vracajú na dedinu, k ľudovej slovesnosti, k prírode a k hovorovej reči ( uplatňovala sa fantázia ). Básnici sa snažia čo najvernejšie vyjadriť svoje pocity a myšlienky, často narúšajú hranice medzi literárnymi žánrami. Napríklad epika sa lyrizuje za pomoci opisov psychiky a reflexií (úvah). Tento jav sa nazýva druhový a žánrový synkretizmus. Hlavným literárnym druhom sa stáva lyrika. Témy z minulosti ( slávna minulosť národa) a z prítomnosti (osudy obyčajných ľudí).

Nemecký romantizmus:
Mladí spisovatelia v Nemecku ostro útočili na feudálny režim. Nesústreďovali sa len na meštiactvo, ale ich pozornosť zaujali aj ľudia, ktorí trpeli pod útlakom feudálov. Mnoho literárnych podnetov autori čerpali z ľudovej poézie a ľudovej reči. Príslušníci hnutia sa búrili proti vtedajšej spoločnosti. Postavili sa proti nadvláde rozumu a žiadali uplatnenie všetkého, čo je v človeku prirodzené (cit, vášeň, láska a sloboda). Pre nemecký romantizmus je charakteristické: úpadok zemianstva, rozmach meštianstva - meštianská protifeudálna opozícia. Obdobie 1. polovice 19. storočia v Nemecku bolo poznamenané myšlienkovým vplyvom hnutia nemeckých mladých spisovateľov - vznik skupiny proti spoločnosti, volali sa Strum und Drang ( búrka a vzdor ) - stáli proti rozumu a uprednostňovali city, vášeň, lásku, slobodu predstaviteľov tohto prúdu možno rozdeliť do 2 prúdov:
1. preromantickí predstavitelia – tí, čo síce vnímali myšlienky hnutia, no vo svojej tvorbe nedokázali prekonať klasicistické, estetické normy resp. ich prekonávajú až v neskoršom období svoje tvorby ( Goethe, Schiller )
2. romantickí predstavitelia – tí, ktorí sa stotožnili aj svojou tvorbou s myšlienkami hnutia Strum und Drang ( Heine ).

Johan Wolfgang Goethe ( 1749 – 1832 )

Johann Wolfgang von Goethe sa narodil 28. 8. 1749 vo Frankfurte nad Mohanom, pochádzal z rodu cárskeho radcu. Jeho otec sa veľmi svedomito staral o výchovu a vzdelanie svojho syna. Mladý Goethe sa učil grécky, latinsky, hebrejsky, francúzsky, anglicky, a taliansky.
Dobre poznal i literatúru v týchto jazykoch písanú. V rokoch 1765-68 študoval v Lipsku práva, kde sa stretol s J.G.Herderom; filozofom , spisovateľom a literárnym vedcom s ktorým stál pri zrode hnutia Sturm und drank ( Búrka a vzdor).. Venoval s hojne študentskému životu, nadvezoval nové priateľstvá a prežíval svoje prvé lásky. V devätnástich rokoch u neho prepuká tuberkulózne ochorenie a Goethe sa bez valných štúdijných výsledkov vracia domov. V štúdiu potom pokračuje v Štrasburgu až do roku 1771. Potom krátko pôsobí ako právnik vo Frankfurte nad Mohanom a v Wetzlare.

Vo svojích 25 rokoch slávi svoj prvý literárny úspech románom utrpenie mladého Werthera, ktorý silno zapôsobil na celú kultúrnu Európu. Sám Napoleon tento román údajne viezol so sebou do Egypta. Rok nato sa Goethe zasnúbi s Lili Shonemannovou, dcérou bankára. Zavčasu však poznáva, že sa dopustil omylu a roschádza sa s ňou. Odchádza na cesty do Švajčiarska a do Štrasburgu.

V roku 1775 ho pozýva mladý vojvoda Karol August Goetha do Weimaru. Goethe pozvanie prijíma. Vykonával tu štátne a hospodársko-organizačné funkcie, pôsobil ako minister, plných 57 rokov. Stáva sa priateľom a radcom vojvodu. Stará sa o weimarské financie, doly a lomy a armádu. Neskôr sa venoval prírodovedným štúdiám. Nachádza tu intimnú priateľku Charlottu von Stein.
Goethe neskôr ovplyvnil Kollára (Národné zpievanky).

Dielo:
Veľký rozruch v spločenskom živote vyvolal román Utrpenie mladého Werthera, v ktorom zachytil svoje osobné zážitky. Nešťastná láska k Charlotte Buffovej bola podnetom k napísaniu tohto románu (1774).
Román je písaný formou listov, ktoré Werther písal svojmu priateľovi Wilhelmovi, s typickým romantický mhrdinom, je citlivý, osamelý, ale nedokáže sa postaviť spoločnosti, je pesimista. Jeho hlavnou myšlienkou je neschopnosť mladého hrdinu Werthera prekonať nešťastnú lásku. Werther sa zameral na svoj vnútorný život, stratil priateľov a v depresií volí dobrovoľnú smrť.

Mladý Werther sa odsťahoval na vidiek, do kraja s prekrásnou prírodou. Keď som vedel, že vôkol mňa všetko klíči a pučí, keď som videl vrchy od úpätia až po vrcholy zarastené vysokými, hustými stromami, pokojná rieka plynula šelestiacim tŕstím, odzrkadľujúc obláčky, ktoré večerný vánok hojdal na oblohe, roje miliónov komárov samopašne tancovali v posledných červených lúčoch slnca, mach, ktorý si vymenuje potravu na mojom tvrdom skalisku. Tu chcel rozvíjať svoje umenie, maľovať obrazy. Ale zapáčilo sa mu aj básnictvo. ...čo som Ti nedávno napísal o maliarstve, platí nepochybne aj o básnictve, ide len o to, aby sme spoznali, čo je vynikajúce, a aby sme sa to odvážili vysloviť, a tu na, pravdaže, málo slovami veľa povie. Cítil sa veľmi šťastný a srdce sa mu zapĺňalo radosťou pri pohľade na toľkú nádheru. Zoznámil sa tu s mnohými ľuďmi. Ale hneval sa na niektorých z vyšších kruhov, ktorí si o sebe mysleli, že sú čosi viac. Dobre viem, že všetci nie sme si a ani nemôžeme si byť roveň, ale domnievam sa, že ten, čo pokladá za potrebné odťahovať sa tzv. zberby, aby si zachoval vážnosť, rovnako si zaslúži hanu ako zbabelec, ktorý sa skrýva pred nepriateľom, lebo sa bojí, že podľahne.

Najmä deti si ho zvlášť obľúbili. Na dedinskom plese spoznal Lotte, peknú dievčinu. Jej pôvaby ho tak očarili, že sa do nej hneď zaľúbil:...do tanca vkladá celé srdce i celú dušu, je taká bezstarostná, akoby jej tanec bol všetkým, akoby na nič iné nemyslela, nič nevnímala... Ale Lotte už bola sľúbená Albertovy, ktorého jej na smrteľnej posteli určila matka. Lotte mala osem súrodencov, ktorým sa snažila nahradiť matku. Deti ju brali ako vlastnú mamu a mali ju veľmi radi. Po plese Werther často navštevoval Lotte, stali sa dobrými priateľmi. Dobre si začal rozumieť i s Albertom. Aj keď bol jeho sokom v láske, veľmi dobre sa s ním znášal. Albert je nesporne najlepší človek na svete. No najradšej býval s Lotte osamote. Viedli spolu dlhé diskusie a Werther nadobudol istotu, že ho Lotte ľúbi. No Lotte, i keď Werthera naozaj ľúbila, zostala verná Albertovi. Werther to nemohol vydržať, preto sa rozhodol odísť a prácou si zamestnať myseľ. Človek sa s tým musí zmieriť ako pocestný, ktorý musí prejsť vrch, pravdaže keby tu vrch nebol, cesta by bola oveľa pohodlnejšia a kratšia, ale vrch je tu a treba sa cezeň dostať. Pracoval s vyslancom, ktorého nemal veľmi v láske: ... to bolo pre jeho mozog španielska dedina...Snaží sa opäť dostať do svojej kože ale: Duševný pokoj a radosť z vlastného bytia je čosi nádherné. Len keby ten klenot nebol rovnako krehký, ako je krásny a vzácny.

Slnce nádherne zapadá nad krajinou ligotajúcou sa snehom, búrka sa prehnala, a ja...opäť sa musím zamknúť do klietky... Po čase sa dozvedá, že Albert a Lotte sa vzali a takto na to reaguje: Ďakujem ti, Albert, že si ma oklamal... Albert, v tejto myšlienke je celé peklo. Buď šťastný, Albert! Werther odchádza do svojho rodného mestečka, kde sa ubytuje oproti svojmu rodisku u akéhosi kniežaťa: Knieža má zmysel pre umenie a tento cit by bol mocnejší, keby ho neoplivňovala odporná vedeckosť a bežná terminológia.