Zbohom zbraniam je protivojnový román. Autor čerpá námety z časti svojho života keď slúžil v Talianskej armáde počas 1. Svetovej vojny. Bol tu zranený, čo malo dostatočnú publicitu, pretože bol prvým Američanom zraneným v Talianskej armáde. Postavy často holdujú alkoholu a používajú vulgárne slová, za čo iní spisovatelia Hemingwayna kritizovali.

Dej: Henry je Američanom slúžiacim v Talianskej armáde. Pohybuje sa hlavne v oblasti sanitnej služby. Býva na izbe vo veľkej vile, ktorú skonfiškovala armáda, spolu s Rinaldim. Bol to jeho najlepší priateľ, ktorému sa často zdôveroval pretože mali rovnaké názory na vojnu.
K ich jednotke boli pridelené aj anglické ošetrovateľky. Jedna z nich, Catherine Barkleyová, sa mu páči. S tým sa zdôverí Rinaldimu, ten sa mu vysmeje a tým sa to končí. Frederick má prísť zo všetkými sanitkami a ošetrovateľmi na určité miesto, kde predpokladajú ťažké boje a teda aj veľa ranených. Keď čakal v zákope aj s ostatnými zdravotníkmi a jedol syr – jeho obľúbené jedlo, zasiahol ich granát. Ostatný to v zákope neprežili a on je ťažko ranený v oblasti nôh. Tento okamih patrí medzi najotrasnejšie opisy, pretože Henry počuje výkriky svojho zomierajúceho kolegu, ktorému nemôže pomôcť.

Po základných ošetreniach je umiestnený v poľnej nemocnici, z ktorej je prevezený do zotavovne. Z údivom zistí, že jeho ošetrovateľka je už známa Catherine , do ktorej sa zaľúbi. Podrobí sa tu riskantnej operácii kolena, aby sa mohol čo najskôr vrátiť na front. Rehabilitácia sa predĺži ešte tým, že si spôsobil veľkým množstvom alkoholu žltačku. Keď už odchádza, Catherine mu oznámi, že čakajú dieťa.

Po návrate do svojej jednotky zistí, že Nemci postupujú smerom na nich a cestou všetko ničia. Dostane príkaz, zobrať si troch vojakov a s nimi sanitky, ktoré mali odísť na bezpečné miesto. Dostali sa do pomali postupujúcej kolóny a tak sa rozhodli ísť cez polia. Tie sú však zablatená, takže zaviaznu a musia ísť pešo. Domáci ľudia začnú po nich strieľať a jedného z jeho troch podriadených zastrelia. To vydesí ďalšieho z nich a tak dezertoval.

Na prechodoch cez mosty sú hliadky, ktoré zistili, že niektorý Nemci sa prezliekli za talianskych poručíkov a tak chytia aj Henriho. Rozhodol sa dezertovať, skokom do ľadovej vody, pretože všetkých pred ním aj bez vypočúvania zastrelili. Naskočil na vlak idúci do Milána, lebo vedel, že tam je Catherine. V noci počas dažďa a silného vetra spolu preplávali na malom člne cez jazero do Švajčiarska. Tam strávili zimu v horách, vo vile u starých manželov v podnájme. Keď sa blíži čas pôrodu zišli do mesta.

Dielo končí tragicky smrťou Catherine pri pôrode. Jej smrť navonok nieje priamym dôsledkom vojny, ale rovnako je nezmyselná , ako 10-tisíce mŕtvych na frontoch. Vojna, ktorá ho už nemohla zasiahnuť fyzicky, zranila ho takto. Táto nezmyselná rana je spoločným znakom značnej časti Hemingwayových hrdinov.
V jednej pasáži autor prirovnáva vojnu k jatkám.

Vždy ma uvádzali do rozpakov slová posvätný, slávny
a obeť a výraz márny ... čítavali sme ich na vyhláseniach,
ktoré lepiči plagátov lepili na iní vyhlásenia ... a ja
som nič posvätného nevidel a na slávnych veciach nebolo
nič slávneho a obete boli ako chicagské jatky, keby tam
nič nerobili s mäsom , iba ho zakopávali do zeme.