Alquist, šéf stavieb R.U.R, je starší pán, nedbalo oblečený. Ma dlhé, prešedivelé vlasy a fúzy. Jeho meno pripomína tradíciu antického Grécka. Alkyóne bola podľa báje kráľovná, premenená po smrti so svojím manželom v ledňáčky, a alkyónske dni znamenajú blažený a kľudný čas. Toto meno vystihuje celý Alquistov charakter. Je to obyčajný človek, ktorý má rád prácu, za najvyššiu hodnotu považuje ľudský život a lásku. Je inteligentný, múdry.

Alquist sa od začiatku stavia proti Dominovej veľkej myšlienke, projektu, vďaka ktorému má byť zmenený celý svet. Nepáči sa mu, že ľudská pracovná sila je nahrádzaná robotmi a že mnoho ľudí príde o prácu. On považuje prácu za jednu z najhlbších súčasti ľudského bytia a drží sa hesla: ,,Práca šľachtí človeka.”
,,Domine, Domine! To, co říkáte, vypadá příliš jako ráj. Domin, bývalo něco dobrého v sloužení a něco velkého v pokoření. Ach, Harry, byla nevím jaká ctnost v práci a únavě.“ 15

Je zástancom každodennej manuálnej práce. Je časté, že po továrni chodí v robotníckom oblečení, zamazaný vápnom a tehlami, čo okrem neho nikto iný z ľudí na ostrove nerobí. Veľmi veľa času trávi na lešení a stavia nové stavby zároveň s robotmi. Prácu považuje za povznášajúcu a tým si získava aj Helenine sympatie. Obdivuje jeho hrubé, k práci privyknuté ruky a predstavuje si, ako ju tie staré zrobené ruky hladia ako malé dievčatko, keď svet ľudí ešte nemusel konkurovať robotom. Vďaka práci sa zbavuje úzkosti, ktorú má z celého pokroku. Nedôveruje veľkým projektom, ktoré by mohli razom zmeniť svet a drží sa myšlienky, že je lepšie stáť pevne nohami na zemi a zlepšovať prítomnosť ako plánovať veľké, nerealizovateľné veci do budúcnosti, keď človek nemá záruku, či sa uskutočnia.
Helena: ,,Staviteli! Co děláte, když je vám úzko?“
Alquist: ,,Zedničím. Svléknu kabát šéfa staveb a vylezu na lešení–„
Helena: ,,Oh, vy už po léta nejste nikde jinde než na lešení.“
Alquist: ,,Protože už po léta mně nepřestalo být úzko.“
Helena: ,,Z čeho?“
Alquist: ,,Z celého toho pokroku. Mám z něho závrat. Vy nevíte, jak to dělá dlaním dobře, potěžkat cihlu, položit a přiklepnout–-“
Helena: ,,Jenom dlaním?“
Alquist: ,,Nu tak tedy duši. Myslím, že je správnější položit jednu cihlu než kreslit příliš velké plány. Jsem hrozně zpátečnický, paní Heleno. Nemám ani trochu rád tenhle pokrok“. 16

Alquist je okrem Nány jediným z riaditeľov, ktorý sa modlil k Bohu. Na rozdiel od zvyčajných modlitieb, v ktorých ľudia prosia Boha, aby im pomohol pri rôznych problémoch v živote, pri prírodných katastrofách, pri chorobách, Alquist sa modlil k Bohu, aby ľudstvu pomohol proti pokroku. Hoci si nebol úplné istý, čí verí v Boha, modlil sa, aby mal pokoj v duši.
,,Pane Bože, děkuji ti, žes mne unavil. Bože, osviť Domina a všechny ty, kdo bloudí; znič jejich dílo a dopomoz lidem, aby se vrátili k starosti a práci; zadrž před zkázou pokolení lidské; nedopusť, aby vzali škody na duši a tele; zbav nás Robotů, a chraň paní Helenu, amen.“ 17

On nielenže tuší, že sa blíži koniec ľudstva, on je o tom presvedčený. Zároveň vie, že zničenie sa už nedá odvrátiť, pretože je na svete až priveľa robotov. Jediné, čo mu zostáva je klásť tehly, modliť sa a čakať na zázrak.
,,Pak budu klást cihly, modlit se a čekat na zázrak. Víc, paní Heleno, se dělat nedá.“ 18

Alquist je pravým opakom Domina. Zatiaľ čo Domin nemá akúkoľvek úctu k životu, považuje roboty za menej než trávu a vyjadruje sa tak, že je ochotný obetovať čokoľvek vrátane ľudských životov pre pokrok a pre vidinu lepšej budúcnosti, v ktorej ľudia nebudú musieť nič robiť, Alquist považuje za najvyššiu hodnotu ľudský život a nedôveruje tím, ktorí považujú život za obyčajný prostriedok, materiál vhodný k spracovaniu a zušľachteniu do ideálnej podoby. Je to realista, ktorý verí len v to, čo je v prítomnosti a pozorne si ju všíma a nechce len dobývať a ovládať ako Domin, ale radšej pozornejšie hľadí a naslúcha skrytému hlasu vecí a života, ktorý ostatní, zaujatí svojimi veľkými myšlienkami, prehliadajú a nepočujú. A práve Dominov raj, po ktorom celý ten čas túž,i a v ktorom ľudia nemusia pohnúť ani len prstom pre to, aby niečo spravili vlastným pričinením, spôsobuje, že na svete sa nerodia žiadne deti, že sa príroda urazila a nie je už viac ochotná znášať neuvedomelosť ľudí. Aj samotné ľudstvo prirovnáva ku kvetu. A pretože je neplodné, tak je ako hluché kvety, ktoré musia opadať bez toho, aby po sebe niečo zanechali.
Helena: ,,Proč přestaly ženy mít děti?“
Alquist: ,,Protože toho není třeba. Protože jsme v ráji, rozumíte? Protože není třeba lidské práce, protože není třeba bolesti, protože člověk už nemusí nic, nic, nic než požívat – Oh, zlořečený ráj, tohleto! Heleno, nic není strašnějšího, než dát lidem ráj na zemi! Proč ženy přestali rodit? Protože se celý svět stal Dominovou Sodomou! Stal! Stal! Celý svět, celé pevniny, celé lidstvo, všechno je jediná bláznivá, hovadská orgie! Už ani ruku nenatáhnou po jídle; cpe sej jim rovnou do úst, aby nemuseli vstát– Haha, vždyť Dominovi Roboti všechno obstarají! A my, lidé, my, koruna stvoření, my nestárnem prací, nestárnem dětmi, nestárnem chudobou! Honem, honem sem se všemi rozkošemi! A vy byste od nich chtěla děti? Heleno, mužům, kteří jsou zbyteční, nebudou ženy rodit! Lidstvo vyhyne. Musí vyhynout. Opadá jako hluchý květ, ledaže by – Nic. Máte pravdu, čekat na zázrak je neplodné. Hluchý květ musí opadat.“ 19