Téma: Autor hovorí o pocitoch a osudoch ,,stratenej generácie" na fran.-nemeckom fronte
Žáner: Román
Postavy: Paul Bäumer, Kemmerich, Můller, Deterding, Albert Kropp, Tjarden, Haie Westhus, Kantorek, Himmelstos

Autor patril do generácie, čosa priamo zo školských lavíc dostala na fronty prvej svetovej vojny. Túto zlú skúsenosť preniesol do svojej tvorby.
V tomto diele sú podrobne vyobrazené hrôzostrašné situácie z vojny. Príbeh je rozprávaný hlavným hrdinom Paulom Bräumerom. Je 19. ročný nemecký vojak. Na front sa dostal spolu so spolužiakmi zo septimi gymnázia pod vplyvom svojho učiteľa Kantorka. Každý z nich je ,,len" človek, ktorý túži prežiť: ,,Nedeláme takove věci proto, že bychm měli humor, máme humor proto, že bychom jinak chcípli." ,, Kdyby tvůj otec přicházel tam s těmi odnaproti, neváhal bys hodit mu granát proit hrudi."

Prvé stretnutie s frontou opisuje Albert Kropp: ,, Prvý granát, ktorý vybuchol, trafil naše srdcia. Sme odrezaní od aktivity, od úsilia, od pokroku, v to už neveríme, veríme vo vojnu."
Toto dielo je tiež poznačené ,,stratenou generáciou", ktorá sa v tom období utvorila okolo americkej spisovateľky Steinovej. Išlo o avantgardnú skupinu mladých ľudí , ktorý sa vrátili z bojísk 1. svet. vojny a nevedeli sa prispôsobiť novej situácii. Remarque k ním síce nepatrí ale spája ho s ňou jeho novinársky štýl, dejový opis a pocity: ,, Sme opustení ako deti a skúsení akostarí ľudia, sme suroví a povrchní - myslím, že sme stratení" ,, Táto kniha nechce byť obžalobou ani vyznaním, chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácií, ktorú poznačila vojna- i keď unikla vojnovým granátom."
Katczinský - obuvník v civile; nevzdelaný, ale bystrý; o chlapcov z gymnázia sa staral ako o synov.

Franz Kemmerich - jeden so spolužiakov; bol strelený do kolena, nohu mu neskôr aputovali; zomiera ako prvý; mamičkin miláčik, tá ho bola odhovárať aj na vlakovej stanici, prosila Paula, aby jej priviedol syna z vojny zdravého a živého; po jeho smrti prebieha boj o jeho čižmy, ktoré neskôr dostane Muller.
Muler - spolužiak; nechce Kemmerichovu smrť, ale túži po čižmách, ktoré by využil lepšie; neprestáva študovať, ešte aj pri bombardovaní; umiera vo veľkých bolestiach, mukách; čižmy ďalej putujú k Paulovi
Albert Kropp - najbystrejší, najšikovnejší zo spolužiakov; rieši vojnu tým, že pobiť sa majú najvyšší predstavitelia krajín a jedinou zbraňou im bude obušok; bol zranený , amputovali mu nohu, preto sa chcel zastreliť.

Tjarden - zámočnik v civile; konflikty s Himmelstosom; nedokázal pochopiť vojnu:,, ako môže nemecký kopec vyvolať vojnu francúzskemu; najmenej vzdelaný
Deterding - sedliak; stále myslel na hospodárstvo a ženu; v časekeď kvitnú čerešne zatúžil po domove a ušiel, dostal sa až do Holandska, kde ho chytili; najväčšiu nespravodlivosť vojny videl v utrpení a zomieraní zvierat - čo autor vykreslil naturalistickými obrazmi
Haie - 19. ročný kopáč rašeliny, spolu s Paulom zbili Himmelstosa; ,,chňapol" by si poriadnu "babizňu"; z krúžkov granátov jej už chystá podväzky; chce sa stať žandárom, preto musí odslúžiť 12 rokov vo vojne.
Kantorek - učiteľ, ktorý presvedčil svojich žiakov prihlásiť sa do vojny; nakoniec sa aj on dostáva do vojny a to pod velenie svojho študenta, ktorý mu všetko odpláca.

Himmelstos - ,,Postrah Klasterburgu"; mal na starosti výcvik nováčikov; bol poštár a vojnu vnímal ako príležitosť stať sa dôležitým a až tyranom.
Paul Bäumer - so smrťou svojich spolužiakov sa zmieril, lebo musel; no situácia, keď musel zabiť človeka a sledovať jeho smrť sa ho dotkla. Mal výčitky a pripútal sa k rodinesvojej obete. Sľúbil si , že sa stane typogrfom ako bol ten mŕtvy francúz. Keď dostáva dovolenku a vracia sa domov na pár dni, uvedomujesi, že by v rodnom meste už nedokázal žiť pokojne. Vojna zničila jeho sny. Možno preto to autor rieši v závere smrťou Paula, ktorá je bezvýznamná ako smrť ktoréhokoľvek vojaka. Správa sa dokonca sužuje iba na: Na západe nič nové.