- Ak má niekto rád kvetinu, jedinú svojho druhu, aká nerastie na ostatných miliónoch a miliónoch planét, postačí mu, ak sa na hviezdy zahľadí, a je šťastný. Povie si: „Moja kvetina je niekde tam...“2

„ - Zbohom, - riekla líška. –Tu je moje tajomstvo. Je veľmi jednoduché: dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné.
- To hlavné je očiam neviditeľné, - opakoval malý princ, aby si to zapamätal.
- Čas, ktorý si venoval svojej ruži, robí tvoju ružu takou dôležitou. “3

V tejto eseji som sa pokúsil opísať iba dva, podľa mňa pomerne dominantné prvky, hoci to bolo podľa mňa dosť ťažké. Ako som mal aj možnosť dočítať sa, na túto knihu vyšlo na začiatku pomerne málo odborných kritík, pretože aj pre skúseného kritika to bola nesmierne ťažká úloha. Táto kniha podľa mňa vypovedá toľko veľa, čo by sme si mali zapamätať, že sa mi až nechce veriť, ako dokázal autor toho toľko povedať len na pár stránkach tejto rozprávky. Priznávam, že táto esej nie je asi jedna z tých najlepších, no myslím si, že pre nejedného čitateľa by to bola rovnako ťažká úloha. Rozhodne je to jedna z najlepších kníh, aké som kedy čítal.