Rodina sa načas presunula do King's Heath, do domu pri železničnej trati - ranná Ronaldova rozvíjacia sa lingvistická predstavivosť bola zamestnaná pohľadom na vagóny uhlia prevážaného z a do južného Walesu, do destinácií ako "Nantyglo", "Penrhiwceiber" a "Senghenydd". Neskôr sa presťahovali do o niečo príjemnejšieho Birminghamského predmestia Edgbaston. Medzitým nastala udalosť hlbokého významu, ktorá odcudzila Mabel a jej deti od oboch vetiev rodiny: v roku 1900, spolu so svojou sestrou May, bola prijatá do rímskokatolíckeho kostola. Od tej doby, obaja synovia Ronald a Hilary boli vychovávaní vo viere Pio Nono a zostali oddanými katolíkmi po celý život. Farný kňaz Otec Francis Morgan, ktorý rodinu pravidelne navštevoval, bol zpolovice Španiel a zpolovice Velsan. Život Tolkienovej rodiny sa odohrával v prostredí uhladenej chudoby. Situácia sa zhoršila v roku 1904, keď bola u Mabel Tolkienovej diagnostikována cukrovka, v tej dobe nevyliečiteľná choroba. Mabel zomrela 15. októbra toho roku a zanechala po sebe dva ostávajúce sirotky. V tejto tažkej chvíli prevzal chlapca do starostlivosti Otec Francis a zaistil chlapcom ako materiálnu tak i duchovnú prosperitu. Po krátku dobu boli umiestnení k nesympatickej tete, Beatricii Suffieldovej, a neskôr k pani Faulknerovej. V tej dobe už Ronald prejavoval významné lingvistické nadanie. Rýchlo sa naučil po Latinsky a Grécky, jazyky, ktoré boli v tej dobe vstupenkou ku vzdelaniu a zvládol viac, než len základy niekoľkých ďalších jazykou, ako moderných tak i starovekých, predovšetkým gotických, ale tiež i Fínštinu. Veľmi ho zamestnávala tvorba jeho vlastních jazykov, čisto pre zábavu. Našiel si tiež mnoho blízkych priateľov v škole kráľa Eduarda; v neskôrších rokoch sa schádzali po škole ako "C. K. B. S." ( Čajový klub, Barrovianská spoločnosť, pomenovaný podľa miesta schôdzok v Barrow Stores) a pokračovali v priateľskej korešpondencii a vymenovali si a kritizovali si navzájom svoje literárne diela do roku 1916. Potom prišli ďalšie komplikácie. Medzi obyvateľmi súkromnej ubytovne pani Faulknerovej bolo i dievča menom Edith Brattová. Keď bolo Ronaldovi 16 a jej 19, vyvstalo medzi nimi priateľstvo, ktoré se postupne prehĺblilo. Neskôr Otec Francis zasiahol do ich vzťahu a zakázal Ronaldovi vídať sa alebo dokonca korešpondovať s Edith po tri roky, do tej doby, kým mu bude 21 rokov. Ronald stoicky splnil tento "súdni" príkaz do písmena. Nastúpil na Exeterskú koľaj v Oxforde v roku 1911, kde ostal osamotený, ponorený do klasiky, staroangličtiny, germánskych jazykou ( zvlášť gotických ), velštiny a finštiny, do tej doby, kým roku 1913 dosiahol požadovaného veku, kedy sa rýchlo a bez problémov vrátil k svojému vzťahu s Edith.