V lete 1913 prijal prácu súkromného učiteľa a sprievodcu dvom mexickým chlapcom v Dinarde, vo Francúzsku, prácu, ktorá neskôr skončila tragédiou, aj keď to nebola Ronaldová chyba, ďalej to prehĺbilo jeho záporny vzťah k Francúzsku a vecia francúzskym. Medzitým prebiehal vzťah s Edith veľmi hladko. Edith prestúpila na katolícku vieru a presťahovala sa do Warwicku, ktorý svojím veľkolepým hradom a krásnou okolitou prírodou urobil na Ronalda veľký dojem. Akokoľvek sa však ľudia snažia byť si čo najbližšie, národy sa naopak stavajú voči sebe viac neznášanlivejšie a tak v auguste 1914 vypukla vojna. 2. Vojna, Ztratené príbehy a Akadémia
Na rozdiel od mnohých rovesníkov, Tolkien nevstúpil do armády ihneď po vypuknutí vojny, ale vrátil sa do Oxfordu, kde pilne študoval. V tejto dobe tiež pracoval na rôznych básnických pokusoch a na svojich jazykoch, zvlášť na jednom, ktorý nazval Qenya, a ktorý bol veľmi ovplivnený fínštinou - ale ešte postrádal spojovaciu niť medzi jeho živými, ale nezlúčiteľnými predstavami. Tolkien nakoniec nastúpil ako podporučík k Lančashirským Strelcom a zatiaľ pracoval na myšlienke Earendela námorníka, ktorý sa stal hviezdou, na jeho cestách. Mnoho mesiacov Tolkien strávil v nudnom čakaní v Anglicku, hlavne v Staffordshire. Keď potom prišiel rozkaz k blízkemu nalodeniu na loď do Francúzska, oženil sa s Edith vo Warwicku 22. marca 1916. Nakoniec bol odvelený na zapadný front iba pre dobu Sommskej ofenzívy. Po štyroch mesiacoch v zákopoch podľahol "zákopovej horúčke", forme týfusu - infekcii bežnej v nehygienických podmienkach a na začiatku novembra bol poslaný zpeť do Anglicka, kde strávil ďalší mesiac v nemocnici v Birminghame. Na Vianoce bol už dostatočne zdravý, aby sa mohol vrátiť k Edith do Great Haywood v Staffordshire. Behom týchto pár mesiacov boli všetci jeho blízky priatelia z "T. C. B. S." až na jedného zabitý v boji. Čiastočne ako pietny akt k ucteniu ich pamiatky, ale tiež ako pohnutú reakciu na jeho vlastné vojnové zkúsenosti, začal dávať svojím príbehom tvar, ". . . v chatrčiach plných rúhania a opĺzlosti alebo u svetla sviečky v stanoch tvaru zvona, či dokonca niekde dole v podzemnom kryte pod škrupinkou ohňa" - Dopisy 66. Tieto jeho predstavy sa rozvinuli do Knihy ztratených príbehov ( nepublikované za jeho života ), v ktorej sa vačšina príbehov zo Silmarillionu objavuje vo svojej prvotnej forme: história elfov a "gnómov" ( napr. Hĺbavi elfovia, neskôr Noldor), ich jazyky Qenya a Goldogrin. Objavuje sa tu i prvá verzia vojen proti Morgothovi, obliehanie a pád Gondolinu a Nargothrondu a historky o Turinovi a Berenovi a Luthien.