Behom rokov 1917 a 1918 sa jeho choroba vracala, avšak v obdobiach, keď mu to choroba dovoľovala, slúžil vo vlasti v rôznych táboroch tak dobre, že bol povýšený na poručíka. To sa stalo, keď bol umiestnený do jednotky v Hulle, kde mohol s Edith podnikať prechádzky do lesa v susednom Roos a tam v háji plnom bolehlavu pre neho Edith tancovala. To sa stalo inšpiráciou pre príbeh Berena a Luthien, opakujúca sa téma v jeho "Legendách". Začal o Edith premýšlať ako o "Luthien" a o sebe ako o "Berenovi". Ich prvý syn, John Francis Reuel ( neskôr Otec John Tolkien ), bol v tej dobe už na svete, narodil sa 16. novembra 1917. Keď bolo 11. novembra 1918 podpísané prímerie, Tolkien sa už začal poohliadať po akademickom zamestnaní a ešte než bol demobilizovaný, bol ustanovený pomocným lexikografom pre príravu nového anglického slovníka ( "Oxford English Dictionary"). Zatiaľčo sa zaoberal vážnou jazykovedeckou prácou i s tým spojenou, prvý krát jeden zo svojich Ztratených príbehou predniesol verejnosti - prečítal Pád Gondolinu Esejistickému klubu Exeterské koľaje, kde bol veľmi dobre prijatý publikom, ktoré zahrňovalo i Nevilla Coghilla a Huga Dysona, dvoch budúcich "Inklingov". Prekvapivo Tolkien nezostal v tejto práci po dlhú dobu. V lete 1920 zažiadal o post lektora anglického jazyka na univerzite v Leeds a ku svojemu veľkému prekvapeniu bol prijatý. V Leeds popri vyučovaní spolupracoval s E. V. Gordonom na slávnom vydaní eposu Sir Gawain and the Green Knight a pokračoval v písaní a upravovaní Knihy ztratených príbehov a svojich zmyselných "elfských" jazykov. Naviac s Gordonom založil "vikingský klub" pre vysokoškolákov zaujímajúcich sa hlavne o čítanie starých severských ság a pitie piva. Pre tento klub pôvodne s Gordonem napísali "Piesne pre Filologov", zmes tradičných piesní a originálnej poezie preloženej do starej angličtiny, starej norštiny a gotštiny vhodnej k tradičním anglickým melódiam. Leeds sa tiež stal svedkom zrodenia ďalších synov: Michael Hilary Reuel sa narodil v auguste 1920, a Christopher Reuel v roku 1924. Keď sa potom v roku 1925 uvolnila pozícia profesora anglosasštiny v Oxforde, Tolkien úspešne požiadal o tento post. 3. Profesor Tolkien, Inklingovia a hobiti
V istom zmysle, s návratom do Oxfordu ako profesor, prišiel Tolkien domov. Ajkeď mal málo ilúzií o akademickom živote ako o prístave naivnej učenosti ( napríklad Dopisy 250 ), ajtak bol od natúry nejprofesorovatejší profesor, vybavený extrémne dobre pre veľmi mužský svet vyučovania, výzkumu, priateľských výmen názorov a príležitostného publikovania.