V skutočnosti je jeho akademická publikačná činnosť veľmi riedka, s ohľadom na terajšie kvantitatívne personálne hodnotenie. Viacmenej jeho ojedinelé vedecké publikácie boli často neobyčajne vplyvné. Jeho zdanlivo takmer náhodné poznámky mali druhotne pomôcť pretvoriť chápanie špecifických oblastí - napríklad v eseji "English and Welsh", vysvetlenie pôvodu termínu "Welsh" a jeho odkazy na fonoestetika ( oba tieto diela sú spísané v The Monsters and the Critics and Other Essays ). Jeho akademický život bol ináč veľmi nepozoruhodný. V roku 1945 zmenil svoju stoličku za miesto profesora anglického jazyka a literatúry na Mertone, ktoré si udržal do tej doby, než v roku 1959 odišiel do dôchodku. Bez ohľadu na vyšie zmienené, učil postgraduantov a hral dôležitú úlohu v akademickej politike a administratíve. Jeho rodinný život bol rovnako priamy. Edith porodila ich posledné dieťa a jedinú dcéru, Priscillu, v roku 1929. Tolkien si zvykol písať deťom každoročne ilustrované dopisy akoby od Ježiška; ich výber bol publikovaný v roku 1976 ako The Father Christmas Letters. Tiež im rozprával nespočetne rozprávok na dobrú noc. V dospelosti syn John vstúpil do kňažského stavu, Michael a Christopher prežili vojnu v službe kráľovskému letectvu. Neskôr sa Michael stal pedagógom a Christopher univerzitným lektorom a Priscilla sa stala sociálnou pracovníčkou. Žili kľudne na severooxfordskom predmestí Headingtonu. Napriek tomu mal Tolkienov spoločenský život ďaleko k nevýznamnosti. Veľmi skoro sa stal jedním zo zakladajúcich členov voľného zoskupenie Priatelia Oxfordu, s podobnými záujmami ako známejši "Inklingovovia" ( "Tušitelia" a zároveň "Inkúsťata" ). Pôvod tohto mena bol čisto žartom - súvisel s písanim a znel ľahko anglosasky; neexistuje žiadny dôkaz, že by členovia skupiny tvrdili, že znázorňuje "tušenie( inkling )" duchovnej podstaty, ako býva niekdy naznačované. Ďalšími známymi členmi boli vyššie uvedení páni Coghill a Dyson, práve tak ako Owen Barfield, Charles Williams a predovšetkým C. S. Lewis, ktorý sa stal jednim z Tolkienových blízkych priateľov a za jeho návrat ku kresťanstvu bol Tolkien prinajmenšiom čiastočne zodpovedný. Inklingovia sa pravidelne stretávali za účelom konverzácie, popíjania a častého predčítania zo svojich rozpracovaných diel. 4. Rozprávkar
Medzitým Tolkien pokračoval v rozvíjaní svojej mytológie a jazykov. Ako je už vyššie zpomenuté, rozprával svojim deťom príbehy a niektoré z nich se rozrástli a boli posmrtne publikované ako napríklad Mr. Bliss, Roverandom a ďalšie.