Ďalšie diela
Navzdor všeobecnému kriku nad Pánom Prsteňov, medzi rokom 1925 a úmrtim Tolkien napísal a uverejnil množstvo ďalších článkov, vrátane rady vedeckých esejí, mnohé boli znovu vytlačené v The Monsters and the Critics and Other Essays; jednu prácu súvisiacu so Stredozemou, Dobrodružstvo Toma Bombadila; vydanie a preklady práci z Middle English ako Ancrene Wisse, Sir Gawain, Sir Orfeo a The Pearl, a niekoľko príbehov nezávislých na Legendách, ako Imram, The Homecoming of Beorhtnoth Beorhthelm's Son, The Lay of Aotrou and Itroun - a obzvlášť Farmer Giles of Ham, Leaf by Niggle a Smith of Wootton Major. Tok publikácií bol len dočasne zpomalený Tollkienovou smrťou. Dlho očakávaný Silmarillion editovaný Christopherom Tolkienom sa objavil v roku 1977. V roku 1980 Christopher tiež publikoval výber otcových neúplných spisov z jeho neskôrších rokov pod názvom Nedokončené príbehy Numenoru a Stredozeme. V predhovore k tejto práci sa Christopher Tolkien odvolával mimochodom ku knižke Ztratených príbehov. Výsledky predaja Silmarillionu boli pro George Allen & Unwin prekvapením, a ty Nedokončených príbehov ešte vetším. Prekvapivo trh prijal i tento relatívne ťažko pochopiteľný materiál a čitatelia sa rozhodli riskovať a pustiť sa do toho "dlhého a komplikovaného štúdia". Ešte dlhšieho a komplikovanejšieho, než očakávali, následná 12-ročná dielňa História Stredozeme, editovanej Christopherom, sa stala úspešným podnikom. 7. Konec
Po jeho odchode do dôchodku v roku 1969 sa Edith a Ronald presunuli do Bournemouth. 22. novembra 1971 Edith zomrela a Ronald sa skoro vrátil do Oxfordu, do bytu poskytovanému Mertonskou koľajou. Ronald zomrel 2. augusta 1973. On a Edith sú pochovaní v spoločnom hrobe v katolickej časti cintorína vo Wolvercote, severnom predmestí Oxfordu. Nápis na ich náhrobnom kameni znie:
Edith Marie Tolkien, Luthien, 1889-1971
John Ronald Reuel Tolkien, Beren, 1892-1973.