Milo Urban: Živý bič

1.Autor: Milo Urban – sociálno- psychologický realizmus
2.Literárny druh: epika
3.Literárny žáner: román
4.Literárna história textu:
5.Názov literárneho diela: Živý bič- bič znamená vojna, živý –-> vtedy prebiehajúci, ešte stále, reálny, skutočnosť, unamistický- o 1. svetovej vojne
6.Čas: 1. svetová vojna
7.Priestor: dedina Ráztoky
8.Konflikt: Adam- Okolický

Eva- dedina
Chudoba- boháči
Vojna- sloboda
9.Téma: Ťažké dopady vojny na život všetkých vrstiev obyvateľstva, ale hlavne na tých chudobných. Úloha, ktorú zohrávali ľudia vo vojne, čím sa v nej prejavovali. Nerovnosť medzi vrstvami. Psychika a osobnosť ľudí vo vojne,
10.Kompozícia: román sa skladá z dvoch častí. Stratené ruky- Ondrej Koreň doslova stratil ruky, symbolizovali tiež to, že chýbali muži, ktorí by pomáhali pracovať na poli a zabezpečiť tak prežitie rodiny. Bezmocnosť ľudí, ktorí nemohli proti vojne nič urobiť, aj keby chceli. Jednotlivé časti sú ešte rozdelené na kapitoly.1-25,2-24.
11.Postavy: Hlavný hrdina- kolektívny hrdina- celá dediny, ľud
Eva Hlavajová- mladá krásna žena s mužom a jedným dieťaťom, muž je na vojne už rok, ale ďalšie dieťa je už na ceste. Kvôli smilstvu a nemanželskému dieťaťu sa k nej otočí chrbtom celá dedina. Nikto jej nepomôže, nemá čo jesť a nevie ako uživiť svoje dieťa, jediný, kto jej v ťažkej chvíli pomôže je Ondrej Koreň. Pritom bola Okolickým znásilnená, keď chcela pomôcť mužovi a stiahnuť ho z frontu. Kňaz jej odmietne aj pokrstiť dieťa. Je tichá, bezmocná, pasívna a nevie sama vzdorovať. O pravom otcovi nikomu nepovie. Keďže sa jej Adam dlhší čas neozval, rozhodne sa skončiť so životom a utopí sa v rieke. Jej postava vyznieva ako obeť.

Adam Hlavaj- Objavuje sa až v druhej časti románu. Je mladý, šikovný, múdry, odvážny, bojovník proti bezpráviu a za slobodu. Ušiel z bojov, preto bol dosť celý čas až po koniec vojny prenasledovaný. Keď sa dozvie, kto bol otcom dieťaťa, nechce ho zabiť, ale potrestať a prenasleduje ho. Dedina je na jeho strane a väčšina mu aj pomáha. Chce očistiť Evu a chrániť syna Adama. Postaví sa na čelo skupiny, ktorá chce skončiť s nespravodlivosťou. Na záver podpáli krčmu a so smiechom sa díva na všetko zlé a staré. Je slobodný.

Ilčíčka- mala syna Štefana, ktorého nadovšetko milovala. Keď sa zmrzačený Ondrej vráti domov, ako keby sa z neho posievala, že už nič z neho nebude, kalika ani rozprávať nemôže. Keď však majú odobrať aj jej syna, uvedomuje si, že sa mu môže stať to isté a možno ho aj navždy stratiť. Keď jej syn povie, že chce utiecť, najprv sa v duchu poteší, ale nakoniec s ním nesúhlasí, pretože nechce mať zo syna utečenca. Chce ho uchrániť pred zlom, neuvedomuje si však, že súhlasila ešte s väčším zlom. Po smrti syna, sa ťažko s tým zmierovala. Bola na čele skupiny, ktorá sa vybrala ku škole k vojakom a žiadala svojho syna. Pôsobila dojmom šialenca. Keď sa dotkla veliteľa, prebodli ju bodákom. Bola to žena činu, smelšia ako ostatní. Na povrchu tvrdá, odbojná žena bola láskavejšou matkou ako hociktorá iná. Vedela pomôcť a po Evinej smrti sa starala o malého Adama.

Notár Okolický- pochádzal zo zemianskeho rodu, mal jej zvyky- pitky, poľovačky, pekné ženy. Rád sa dal obsluhovať, pospal si a od roboty nepretrhol. Za vojny bol chránený a mohol lepšie zarobiť na reklamáciách z frontu. Mal 45 rokov, v dedine rešpekt. Vždy muselo byť podľa neho. Bol zlý na iných ľuďoch mu nezáležalo. Hlavaja sa chcel zbaviť, pretože sa ho bál. Bol to funkciou veľmi silný človek a mohol sa spoľahnúť na vojsko. Pri jednej Adamovej návšteve sa tak zľakne až ho trafí šľak. Po skončení vojny sa tak obáva ľudí, až sa chce nechať vyniesť z dediny v kope sena. Ta ho však nájdu a ľud mu chce urobiť to, k čomu dohnal Evu a ponoria ho do potoka až po hlavu. Ktosi mu zoberie odporu proti utopeniu a nájdu ho mŕtveho na tom istom mieste, kde našli aj Evu.
Ondrej Koreň, Kúrňava, Kramár, Števko Ilčík, Krista Dominova, Mrva, Létay, Áron, richtár Vorčiak, vojaci...

12.Jazyk: slovenský
13.Dej: Oravská dedina Ráztoky spočiatku brala vojnu ako narušenie nudného toku dedinského života. Po troch rokoch vojny prišiel do dediny prvý zmrzačený človek. Hneď sa za ním vytvoril húf detí. Ilčíčka sa naň prvá otočila s otázkou, že kto je, pretože si nespoznala vlastné krstňa Ondreja Koreňa. Mal znetvorenú tvár, amputovanú ruku a odrezaný jazyk. Reakcia Ilčíčky u jeho rodiny vyznela ako výsmech, pretože len poukazovala na to, aký je mrzáka už nič z neho nebude. Aj Ilčíčka mala syna Štefana, ktorý čaká na odvod. Má 19 rokov a je si istý, že ho odvedú. Teší sa, že ho budú potľapkávať chlapsky po ramene ako seberovného. Žil len s matkou. Ako sa tak blížil jeho odchod, mával čoraz väčší strach. Rozhodol sa preto s dobrým kamarátom utiecť pred vojnou. Keď to oznámil matke, v duchu ju to potešilo, ale potom si uvedomila, že ho budú považovať za zradcu a zakázala mu to. Ilčíčka bola sa poradiť aj u kňaza, ale ten jej na to, len aby sa s tým zmierila, že je to hrdosť bojovať za krajinu. Za ten čas začala vojnu nenávidieť. Ľudia sa boja čokoľvek povedať nahlas. Jedna klebeta vzruší dedinu: Eva Hlavajová čaká dieťa aj napriek tomu, že jej muž je na fronte a pri jeho odchode priam omdlievala. Eva prišla za notárom, aby jej vybavil odvod svojho muža. Dohodli sa, že Eva neprezradí, že on je otcom jej dieťaťa. On ju znásilnil. Okolický však nechcel jej vyhovieť, veľmi sa bál jej muža.

Mladý Ilčík na vojne dopadol zle. Aj keď priamo nebojoval, mal príšerného vedúceho, ktorý všetkých ale najmä jeho šikanoval. Neznášal ho. Až raz nevydržal a zabil ho. Bol odsúdený na smrť. Zomrel tromi výstrelmi z pištole. Ondrej pred odchodom na vojnu mal doma frajerku Kristu Dominovu. Bola pekná ale hlúpa vidiečanka. K zmrzačenému Ondrejovi sa určite vrátiť nechcela, pretože vedela, že si môže získať kopu ďalších. Začala chodiť za žandárom Angyalom, lebo si myslela, že je to pre ňu dobrá partia. Raz sa ho však príšerne zľakla a tak sa to medzi nimi skončilo. Po dedine chodilo sčítavanie dobytka. Dobytok mal byť vtedy odobraný pre vojakov, ktorý bojovali za vlasť. Lenže ľud nemal z čoho žiť a vlasť zatracovali, pretože im nič okrem utrpenia nedávala. Celá dedina sa otočila voči Eve chrbtom. Ohovárali ju, nebavili sa s ňou, nemala čo jesť, s ničím jej nepomohli. Správali sa k nej ako k menejcennému. Nikto jej neveril, že sa teší na návrat muža. Jediný kto jej pomohol aspoň s poľom bol Ondrej. Eve už dávno muž neodpovedal na listy. Bála sa, že sa o tom dozvedel. Stratila takto nádej na pekný život. Utopila sa takto v rieke. Až potom pokrstili jej zatracované dieťa. Okolický potom zisťuje či Eva pred smrťou nestihla niekomu povedať meno otca a upokojil sa. Jeden z mála, ktorému sa počas vojny až veľmi dobre darilo bol krčmár Áron. Ten sa len priživoval na biednych. Vlasť nemala dosť ocele na nové zbrane, takto Ráztorčania prišli o symbol svojej storočnej viery- zvon- Ondrej.

Adam Hlavaj zbehol z frontu, po mnohých týždňoch prichádza k vlastnému domu. Dom bol tichý, tmavý, nenašiel nikoho. Od susedov sa dozvedel všetko čo sa stalo. Bol veľmi nahnevaný a chce sa tomu debilovi pomstiť. Adamovi sa nepáči pasivita v dedine. Keď sa notár dozvedel o Adamovom príchode, ostal veľmi znepokojený a potreboval sa ho rýchlo zbaviť. Využije to, že Kúrňava prepil celý svoj majetok a teraz mu hrozí to, že mu vezmú dom. Notár si ho zavolá k sebe domov, opije ho a potom mu dá ponuku, že keď niekde uvidí Adama, tak mu to oznámi. Kúrňava najprv odmietol, ale keď mu povedal, že mu zachráni domov, tak napokon súhlasil. Notár presne vedel na koho čo platí. Adam sa dlho skrýval u Kramára v stajni, ale keď prišli tuhé mrazy, Kramár ho zavolal k sebe domov, aby sa aspoň zohrial. Mysleli si, že ho nikto nevidel, ale opak bol pravdou. Kúrňava sa po chvíľke vybral do Kramárovho domu. Adam sa skryl na pec, ale Kúrňava sa tam celý čas pozeral a vedel, že je tam. Kramárovi povedal, že si chce požičať sánky. On mu ich dal. Adam nestihol zísť ani z pece a už boli pri nich žandári. Oboch ich zatkli a uväznili v malej búde. Keď sa dedinčania dozvedeli o Kúrňavovej zrade, všetci a ešte aj jeho kamarát na chľastanie sa na neho vykašľali. Jeho to veľmi mrzelo. Tak sa v tú noc pokúsil ich ísť vyslobodiť. No ujsť stihol iba Adam. Odvtedy u neho chvíľu aj býval, ale nikto o tom nevedel. Tu Kúrňava povie Adamovi, že otcom decka je Okolický. Potom sa zdržal u Evinho brata na samote. Dedina sa dozvie, že príčinou Evinej hanby je notár, preto sa rozhodne dať nemanželského syna otcovi pred dvere. Dedinčania robili veľký hluk, notár sa zľakol a zavolal žandárov.

Keď ich zbadali, všetci začali utekať až dieťa ostalo samotné. Ujala sa ho Sivonka- krstná mama. Notár sa už strachu nezbavil, začal sa každý deň opíjať, udržiaval sa alkoholom počas dňa vo forme, ale bol klbkom nervov. Krista Dominová po ukončení vzťahu so žandárskym veliteľom, má nového nápadníka. Dievky nemali mládencov, ženy strácali mužov. Lányi, príbuzný veľkostatkára, hovorí Kriste práve to, čo by chcela počuť- že je krásna, škoda ju na dedine nechať. Keď dosiahne to, čo chce, na sľuby rýchlo zabudne. Chce si len užiť. Ilčíčka po smrti syna je plná smútku a nenávisti. Ľudia sa nevedeli zmieriť s prítomnosťou vojakov, bolí ich, že dievky a ženy nehľadia na česť. Dediny si chráni Adama, prespáva po samotách, v hore, ľudia si pošepkávajú, že u nich bol, ale ho neprezradia. Adam raz natrafil na notára v chalupe, keď bol na poľovačke. Veľmi sa ho bál a prv než na neho Adam položil ruku, dostal porážku. V dedine z pokazeného jedla zúri červienka. Mnoho detí zomrelo a medzi nimi aj nemanželské dieťa. Aj malý Adam bol chorý, ale pri Ilčíčke sa vyliečil. Mnoho žien začalo piť a nedbali ani na rady kňaza. Vojna sa konečne po čase končí a domov sa začínajú vracať prví vojaci.

Ilčíčka toto berie veľmi ťažko, pretože teraz si začne najviac uvedomovať, že jej syn sa už nikdy nevráti. Chlapi pod vedením Adama Hlavaja sa rozhodli postupne odzbrojiť vojakov. Po susedných dedinách sa rabuje. Vyplienili krčmy, obchody a Ráztorčania sú čoraz smelší. V škole, kde boli ubytovaní vojaci, sa najbližšie k veliteľovi dostane Ilčíčka, zavesila sa na neho tak silno, že sa nemohol pohnúť. Tento ich stret sa skončil tak, že bodák sa zaryl do Ilčíčky a tá zomrela. Dedinčania smerujú ku krčmárovi Áronovi. Všetko tam plienia, pijú, rabujú, rozbíjajú a krčmár so ženou sa len bezmocne prizerá. Notár sa chce zachrániť. Starosta mu ponúkne, že ho z dediny prepašuje v kope sena. Dvom dedinčanom voz je však podozrivý a notára nájdu. Priviedli ho ku krčme a tam rozhodli, že ho vykúpu tam, kde zahynula Eva. Nechcú mu ublížiť a do vody mu dajú opory proti utopeniu. Niekto mu to však musel ukradnúť, pretože notára neskôr nájdu utopeného na tam istom mieste, kde zahynula Eva. Plienenie v krčme pokračuje dovtedy, kým Adam krčmu nepodpáli. Smial sa, pretože dosiahol to, na čom mu tak dlho záležalo- slobodu!