Milo Urban: Živý bič

Útvar: sociálny, unamistický, expresionistický román s témou 1. svetovej vojny
Téma: zobrazenie dopadu vojny a vykorisťovania na ľudí a dedinu. Román má 2 časti a každá časť ukazuje inú stánku dediny.
Idea: Kritika pasivity ľudu a utláčanie od pánov. Obraz zbytočnosti a nezmyselnosti vojny: „V kriku bola ich smelosť toho dňa a svoje ľudstvo niesli na rukách kľavých, splašených , aby ukázali jeho bezmocnosť svetu. Miesto sŕdc niesli vechte a napodiv obrazy božie podobali sa čriede, vyháňanej z ohrady.“
Kompozícia: Román sa skladá z 2 častí: Stratené ruky (25 kapitol), Adam Hlavaj (24 kapitol). Kapitoly sú ako samostatné rozprávania, každá má svoju pointu. Spája ich prostredie a postavy.

Jazyk: Je takmer súčasný, reč postáv je väčšinou jednoduchá, len postavy ako Adam Hlavaj, Ilčík hovoria svoje myšlienky a náhľady na vojnu a morálne problémy príliš sofistikovane a kultivovane. Objavujú sa tiež typicky dedinské zvolania („Na, čo si vy myslíte? Že je tu kostol? Čo tu hľadáte? Na kanceľ si choďte; tu nemáte čo rozkazovať!“ alebo „Šák?“). Tiež využíva ľudové piesne(„Mala som frajera| nebolo mu rovne |ale sa mi zabil| na kobyľom hovne“)
Postavy: Nedelia sa na hlavné a vedľajšie, niektoré významné postavy sa objavujú aktívne až v polovici deja (Adam Hlavaj), iné skoro umierajú (Štefan Ilčík, Eva Hlavajová). Delia sa však na dedinčanov a vrchnosť(notár, žandári, vojaci – deti pánov, prišli robiť poriadok do Ráztok).
1.Stratené ruky – zobrazuje dedinčanov ako bezmocný dobytok, ktorý si škodí aj medzi sebou: Str.165 „Chvel sa v ňom bezmocný, k stene pritisnutý človek, ktorý zablúdil vo svojom poznaní a východiska nevidel. Bezmocný, úbohý človek, žobrák pri ceste, ktorý zabudol, že má ruky. Zabudol... Sadol si do priekopy ako Jeremiáš, volajúci kohosi z vesmíru, kohosi nepodliehajúceho zákonom zeme, kohosi vzdialeného od špiny a hriechu, kohosi, kto nepoznal čas ani ľudskú horkosť v ňom.

A ruky, ako v tej priekope sedel, mocné ľudské ruky plné svalov, plné krvi, ležali vedľa neho zabudnuté. Stratené ľudské ruky...“

2. Adam Hlavaj – Ráztoky sa zmenili. Tému je hlavne aktívny odpor:
Str.351 „Ráztočania, mäkký poddajný ľud, čo toľké roky dal sa hniesť príkorím, zmenil sa na živý, mocný bič, vystrel sa vo vzduchu, zapráskal a po dlhom váhaní, okolkoch zaťal do živého.“

1.Napriek tomu, že Ráztoky ležali pánu Bohu za chrbtom, vojna sa dostala aj tam a vstúpila do pokojného života jej obyvateľov. Prvým sprievodným znakom vojny bol Ondrej Koreň, ktorý prišiel domov nemý a bez jednej ruky, jeho krstná mať, jazyčná Ilčíková ho zaviedla domov a rodičia z toho boli dosť smutný. V tom čase sa koná vo Vranove asentírka. Povolávajú veľa mladých chlapov, teda skôr chlapcov. Medzi nimi je aj mladý 19-ročný Štefan Ilčík, kt. vidí utrpenie v očiach mužov a žien a neverí zveličeným rečiam kaplána Létayiho o oddanosti vlasti. U Koreňov je smútok nad Ondrejovým utrpením. Ilčíčka, klebetná žena, pretriasa najnovšie klebety o Eve Hlavajovej, kt. je vraj tehotná a pri tom má muža Adama už dávno na vojne. Ondrej sa posunkami vypytuje na dievčinu, do kt. sa zaľúbil ešte pred odchodom na vojnu. Bola to Krista Dominová, krásna dedinčanka, o kt. sa uchádza mnoho mladých mužov. Lenže Krista už dávno behá za inými. Medzitým bol Štefan na odvode, príde ku Koreňovcom a oznámi, že musí ísť na vojnu.

Jeho matka, Ilčíčka, sa takmer zrúti, pretože svojho syna veľmu ľúbi a majú spolu veľmi dobrý vzťah. Richtár Vorčiak príde k notárovi Okolickému a oznamuje mu, čo je v dedine nové. Ľudia sa búria, sťažujú na biedu- najviac Ilčíčka, kt. nebude mať kto pomôcť, keď jej syn odíde na vojnu. Ďalej k Okoloickému prichádza Eva Hlavajová, viditeľne v druhom stave. Ale už to nie je tá naivka ako bola ešte nedávno a potvrdzuje klebety o tom, že je tehotná. Otcom jej dieťa je notár Okolický, kt. má panický strach z toho, aby sa nikto nedozvedel, že on je otcom jej dieťaťa. Tak tvrdá Eva sľubuje Okolickému, že to nikomu nepovie, keď dostane domov jej muža Adama. Tak jej to richtár aj sľúbi, ale snaží sa to nesplniť, pretože sa jej muža bojí má totiž povesť veľkého bitkára a prchkého človeka. Notár sa bojí, aby ho nezabil keď príde domov. Vorčiak spolu s Janom Kúrňavom chodia po dedine a spisujú dobytok, kt. sa má odviesť pre vojsko. Samozrejme im ho ľudia nechcú dať, veď by nemali z čoho žiť. Len Kramár sa im postaví na odpor, ľudia zhŕknu naokolo a začnú na Kúrňavu vykrikovať, Kramár sa aj tak nedá aj keď sa mu vyhrážajú a hodí Kúrňavu do hnojovky. Ilčíčka hľadá radu u dekana Mrvu, ale nenachádza ju. Ide i za Okolickým, ktorý jej odmieta pomôcť a tak mu otvorene vynadá do zloduchov. Keď Štefan vidí silu svojej matky, rozhodne sa,že ujde a na vojnu nepôjde. Ilčíčka klamúc samú seba a Štefana mu povie, že musí ísť na vojnu a nemôže ujsť. A tak Štefan odchádza odvedený do Trenčína, kde ich pripravujú.

Žijú v ťažkých podmienkach a pridelia im krutého čatára Rónu, ktorý ich trápi a týra. Zatiaľ sa v Raztokách koná súd s Kramárom, kvôli tomu že urazil Kúrňavu. I keď Ilčíčka vtedy nebola u Kramára na dvore Okolický ju aj tak predvoláva na súd, aby sa jej pomstil, za to, že mu vynadala. Kramára zatvoria do väzenia, ale Ilčíčke vinu nedokážu. Kristu Dominovú netrápi príchod Ondreja Koreňa- ona neche za muža žobráka, lebo ona nie je naučená na robotu, vie sa len parádiť. Popletie hlavu strážmajstrovi Angyalovi a často sa spolu stretávajú. Lenže Angyal chcel od Kristy čosi viac ako len bozkávanie, co mu Krista nechcela dovoliť ,ušla od neho, a tým ho tak urazila, že za ňou už viac neprišiel. Dedina odsúdila Evu Hlavajovú, nikto jej nechce pomôcť, je už tak vyčerpaná z práce a zo snahy dať vždy jesť svojmu synovi Adamkovi, že z toho ochorie. Zavolá si ju dekan Mrva a dá jej chlieb a slaninu.

Národniar Létay je pobúrený nad Mrvom a ide sa sťažovať k notárovi, kt. tiež neznáša Mrvu a volajú ho -starý blázon-. Létay vlastne závidí Mrvovi, že ho majú ľudia radi. Eva zájde za Okolickým, ale už s krikom. Ľutuje, že to už dávno nevykričala. Adam jej už nepíše a Eva si myslí, že už zomrel alebo že sa dozvedel o jej stave a nahneval sa na ňu.Do dediny príde správa o rekvírovaní kostolného zvona -Ondreja- na kanón a na gušky pre vojakov. Chlapi chcú zakopať -Ondreja- v hore, ale Mrva im to nedovolí -srdcia- to sú zvony! Pri jeho skladaní z veže je celá dedina a smúti. Štefan Ilčík na vojne veľmi trpí prítomnosťou a nadávkami Rónu. Jeden z ,,chlapov´´ prezývaný -pánča- už celú situáciu neznesie a obesí sa. Toto Štefana veľmi rozruší a už mu na ničom nezáleží, nechce poslúchať rozkazy(špinavé baganče).

Pri nezmyselnom rozkaze kopania zákopov po poldňovom pochode bez prestávky sa už Štefan neovládne a rýľom Rónu zabije. Štefan nechce svoj čin odôvodniť a preto ho odsúdia na trest smrti- zastrelením. Eve Hlavajovej sa narodí dieťa, Létay jej ho nechce pokrstiť, (Mrva bol odcestovaný). Bolo teplo a Eva si vyšla vo na prechádzku, išla k rieke, kde sa pod ňou breh prepadol a ona sa utopila. Mrva ju pochoval napriek protestom babiek z dediny. Okolický sa bojí o svoje tajomstvo, lenže Eva ho nikomu nevyzradila. Vie ho len Kúrňava, kt. ho počul keď to hovorila Eva Okolickému. Koná sa procesia za skončenie vojny. Prosí o to i žobrák a vedľa neho sú Stratené ľudské ruky.

2. . časť: Adam Hlavaj
Adam Hlavaj ušiel z frontu a po dlhým dňoch sa predsa len dostal do Ráztok. Svoj dom však nachádza prázdny a neviesi predstaviť, kde je jeho žena so synom. Ide za Ilčíčkou, aby to zistil a tá mu všetko rozpovie- o Evinej smrti a o malom dieťati. Adam tuší, že Eva nie je na vine a chce sa pomstiť. V tomto čase sa Okolický dozvedá o Hlavajovi,prvom zbehovi z vojny, a pošle naňho žandárov. Adam im však ujde a musí sa skrývať. Okolický sa ho veľmi bojí a tak poverí Kúrňavu, aby ho vystopoval. Jano sa nenechá dlho prehovárať, hlavne vtedy nie keď mu OKolický sľúbi peniaze, kt. by mu stačili na vyplatenie dlhu u krčmára Árona, kt. mu chce zobrať dom. Adam sa v dedine dlho neukazuje, býva v šope mimo dediny, kde skladuje Kramár svoju slamu. Kúrňava si ide ku Kramárovi akože požičať sane na zvážanie dreva, ale Adam je práve v dome a Kúrňava vie, že je tam. Uteká k notárovi a potom pre žandárov, tí Adama chytia a do väzenia ide aj Kramár, za spoluúčasť. Oboch odvezú do Vranova, do malej chyžky, zvanej väzenie.

Večer pozve Kúrňava Komára do krčmy a zaplatí, na tú dobu drahú, borovičku. Komár sa len divil a nevedel si predstaviť odkial má Kúrňava peniaze, ten mu porozpráva čo spravil. Komár ale reagoval úplne inak ako Kúrňava očakával, nahneval sa na neho a odišiel. Totižto Adam bol pre dedinčanov druh hrdinu, kt. sa vzbúril proti vrchnosti a robil si z nej -dobrý deň-. Kúrňava si vtedy uvedomí, že spravil zlú vec a je mu to ľúto. Ide teda vyslobodiť Adama a Kramára z väzenia. Lenže Kramárovi sa nepodarí utiecť, lebo bola preňho diera v plafóne primalá. Medzitým ako uteká Adam s Kúrňavom, ten mu povie, že Evu zneužil Okolický. Adam sa uchýli k Evinmu bratovi Trnčíkovi na lazy a zdôverí sa mu, že chce Okolického zabiť. Raz večer ho Adam navštívi a povie mu, že vie kto zneužil jeho ženu. Okolický sa viditeľne zľakne, ale všetko popiera. Adam mu nič nespraví. Ľudia sa dozvedia o notárovi a Hlavajovi a ich nenávisť voči Okolickému ešte vzrastie, prinútia Sivonku, aby vzala malé dieťa a šli do notárovho dvora a chceli, aby to dieťa uznal za svoje. Ten sa ich zľakne a povie Marke, slúžke, aby im odkázala, že spí. Dieťa mu tam nechajú. Začne sa opíjať, aby zabudol na problemy. Dieťa sa vracia Sivonke. Kvôli tomuto incidentu poslali do Ráztok vojakov. Boli to len synovia zbohatlíkov ,kt. hľadali len zábavu a potešenie u ráztockých žien. Kriste Dominovej začali spočiatku dvoriť traja vojaci, ale jeden z nich, Pavol Záň, ju mal naozaj rád, ale chudobnejší a tak to radšej vzdal. Ďalší dvaja, Lányi a Grunberg, ju chceli len zneužiť. Ilčíčka je stále nešťastná zo straty syna a túži po pomste. Ondrejova matka, Koreňová, kt. vychovávala malého Adama Hlavaja, ťažko ochorela. Tesne pred smrťou zatúži jesť halušky, jej syn teda ide k Áronovi, horko-ťažko donesie múku a bryndzu a Ilčíčka ich uvarí. Tesne pretým, keď ich chcela zjesť, Koreňová zomrela, ale s úsmevom na perách. Raz sa Adam vyberie k notárovi, lenže nie je doma, tak odchádza a cestou domov akurát stretáva jeho koč. Adam na Okolického slovne pritlačí a notár sa mu priznáva, že on zneužil Evu. Notár sa Adama veľmi zľakne, dostane porážku a na polovicu tela ochrnie. Okolický všetko rozpovie Angyalovi a ten naháňa Adama.

Grunberg sa raz večer pokúsi zneužiť Kristu, neznámy ju zachráni. Lányi má teda voľné pole, často Kristu navštevuje, až nakoniec dostane, prečo k nej chodí... V Ráztokách chýbakú základné potraviny, a preto hladné deti jedia nedozreté ovocie, z toho dostanú smrteľnú chorobu- červienku. Deti zomierajú a zomrie aj Evine nemanželské dieťa. Po smrti Koreňovej sa malého Adama ujala Ilčíčka, u kt. prežil túto chorobu. Ženy s bolesťou siahajú po alkohole a opíjajú sa, aby zabudli na všetku bolesť.
Krista už ľutuje, že sa oddala Lányimu a chce sa mu pomstiť. Od začiatku vojny uplynulo 4 a pol roka, chlapi sa vracajú domov a túžia sa pomstiť- Hlavaj zbiera druhov.
Správa o konci vojny všetkých potešila, stretajú sa u Árona, pijú a radujú sa. Volajú ho -Žid- , ľudia totiž nezabudli ako hnusne sa k nim správal počas vojny.
Okolický sa obáva dedinčanov a prosí Gyoriho, aby zostal v Ráztokách. Kúrňavu zajmú vojaci, staršne ho zbijú a dedinčania pochopia, že ho majú vlastne radi. Pripravujú veľkú vzburu, aby sa oslobodili od vojakov a vrchnosti v Ráztokách. Veliteľ Gyori pochopí, že sa tu už nedá nič urobiť a chce odísť, lebo sa ráztočanov bojí. Oznámi to Okoloickému, ten sa začne baliť, ale nevie, čo je také dôležité, aby si to vzal so sebou.

Ženám v dedine sa začali vracať synovia z vojny, Ilčíčka sa z toho psychicky zrútila, vlastne z toho, že ona už nikdy neuvidí svojhu syna. Vybehna na cestu a vykrikuje, : Mne sa nevráti! Mne nepríde!´´I dediny naokolo ožili a búrili sa proti všetkému zlému. Chlapi v Ráztokách sa rozdelia, prepadnú zvyšných 10 vojakov, poberú im zbrane, zviažu ich a ukryjú, aby nemohli ujsť. Pobláznená Ilčíčka sa vyoblieka do sviatočných šiat a smeruje k strážnici. Ľudia sa pridávajú a búria sa. Angyal a Gyori zbadajú zástup ľudí a vyjdú von. Ilčíčka sa zavesí na Gyoriho a žiada späť svojho syna, medzitým ju jeden z ušlých vojakov prepichne a Ilčíčka zomiera. Angyal sa zastáva obyčajného ľudu a dáva mu za pravdu v jeho nespokojnosti. Ľudia sa vzbúria a obsadia strážnicu. Potom idú rozhorčení a s horúcimi hlavou k Áronovi, cítia, že získali späť stratené ruky.

V tú noc čakal Okolický Gyoriho, že spolu ujdú, Marka mu ráno porozprávala čo sa stalo. Okolický chce zmiznúť z dediny, presvedčí Vorčiaka, aby ho prepašoval von z dediny,avšak ich prichytia . Jeden z tých čo ich prichytili, ide s nimi naspäť. Ľudia notárovi napľúvajú do tváre. Potom niekto dostane nápad, aby ho išli umyť do rieky, kde sa utopila aj Eva. Posadia ho do vody a zavalia ho kameňmi. Ráztočania sa cítia veľmi silní a ďalej rabujú u Árona i u Okolického, ktorého zaplaví voda. Létay stihne z dediny ešte ujsť, Lányiho a Gyoriho vyvezú za dedinu. Ľudí nezastaví ani zvuk poludňajšieho zvona. Adam Hlavaj napokon podpálil krčmu a zasmial sa tomu: ,, A bol smiech človeka, ktorý po dlhom utrpení vstal, vzal rukavicu a smelou dravou rukou hodil ju budúcnosti do tváre, nie aby bol hrdinom, pochybným cukríkom ľudských úst, ale aby dosiahol to, čo mu od vekov náležalo- slobodu! ´´