AUTOR: Martin Kukučín, vlastným menom Matej Bencúr, sa narodil 17. mája 1860 v Jasenovej na dolnej Orave zo sedliackych rodičov. Do školy začal chodiť vo svojom rodisku, slovenské gymnázium navštevoval v Revúcej, Martine a v Banskej Bystrici. Po skončení učiteľského ústavu v Kláštore pod Znievom bol päť rokov učiteľom vo svojom rodisku. Neuspokojil sa však s učiteľským zamestnaním a v roku 1884 odchádza na ďalšie štúdiá. Po zložení gymnaziálnej maturity študuje v Prahe medicínu. Z vtedajších slovenských spoločenských pomerov vyplývalo, že lekár slovenského národného presvedčenia nemohol nájsť zodpovedajúce miesto a tak v roku 1894 odchádza na ostrov Brač do mestečka Selce, kde žil 14 rokov. Zlé pomery, ktoré vládli v široko rozvetvenej rodine jeho manželky Chorvátky Perice Didolićovej, nútia Kukučína ďalej sa sťahovať. Preto v roku 1908 odchádza do Južnej Ameriky do mesta Punta Arenas. Do Európy sa vracia až po skončení svetovej vojny. Žije striedavo doma vo vlasti a v Juhoslávii, kde 22. Mája 1928 i zomiera v kúpeľoch Lipiku. Pochovaný je v Martine.
TÉMA: Poviedka je o osude chlapca, ktorého opustili rodičia a vychováva ho sestra jeho matky. Celý príbeh je o tom ako ho jeho okolie klame, do poslednej chvíle mu nechcú povedať pravdu, pretože si jeho najbližší myslia, že by ho to ranilo.
IDEA: Súcit všetkých ľudí i za cenu klamstva a „ťahania za nos“.
OBSAH: Ondráš Machuľa je husiarom. Jeho rodičia boli dobrí hospodári z Lenovca. Matka sa s tým, ako jej syn vyzerá zmierila, ale otec nie. Dohovárala mu, ale on to nemohol vydržať a šiel po prvý raz do krčmy. Keď sa vrátil začal doma všetko rozbíjať a chcel svojho syna zabiť. Matka ho však zachránila a spolu s Ondrášom utiekla k svojej sestre. Po matkinej smrti chlapec zostal pod opaterou totky. V škole sa dobre učil, čo bolo pre ňu i odplatou.
Ondráš mal detské správanie a asi aj preto mal medzi deťmi najlepších priateľov a bol medzi nimi obľúbený. Jedného dňa keď bol pásť husi, došla k nemu Zuzka Bežanovie a doniesla mu obed. Zuzka mu povedala, že sa rozišla so svojim nastávajúcim Janom Dúbravovie. Ondráš hneď, že si ju vezme on. Zuzka len tak zo žartu privolila. Ondráš pribehol domov a povedal totke, že sa ide ženiť. Ona nechce veriť vlastným ušiam, pretože niečo také sa ťažko uverí. Totka preto beží za Bežankou, aby povedala svojej Zuzke nech dá Ondrášovi pokoj.
Ondráš sa už začal chystať na svadbu. Hneď si zaplátal aj nohavice. Na paši začal pracovať, pretože si potreboval dať ušiť nové šaty na svadbu.